Neznamená to síce, že najväčšie hrady sú tie najkrajšie, ale ich rozloha je dôkazom, že stavbe sa venovala zvýšená pozornosť.

10. Edinburský hrad – pevnosť na sopečnej skale

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-10.jpgHrad sa rozkladá na skale vzniknutej sopečnou činnosťou. Predpokladáme tu síce aj staršie osídlenie, ale kráľovským hradom sa stal počas panovania Dávida I. v 12. storočí.

Sídlom škótskych kráľov bol až do ovládnutia krajiny Angličanmi. Dodnes je symbolom škótskej nezávislosti. Rozloha hradu je 35,737 m2.

9. Citadela v Aleppe – moslimská pevnosť

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-09.jpgNajstaršie osídlenie tohto miesta sa datuje až do 3. tisícročia pred Kr. Mali tam opevnenie starí Rimania, po nich Byzantínci a nakoniec moslimovia. Rozmach výstavby nastal na hrade počas krížových výprav.

Zároveň boli v pevnosti uväznení mnohí predstavitelia križiakov (napríklad Renaud de Châtillon, postava známa aj z filmu Kráľovstvo nebeské). Citadelu zničili nájazdmi Mongoli a vojská panovníka Timura v 13. storočí. Neskôr ju obnovili mamelukovia a Osmani. Dnes je ťažko skúšaná počas občianskej vojny v Sýrii. Rozloha hradu je 39,804 m2.

8. Himedži – hrad labyrint

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-08.jpgPatrí medzi najznámejšie hrady japonského stredoveku. Jeho ďalší názov je hrad Himejama.

Postavili ho v 14. storočí. Počas druhej svetovej vojny ho skoro zničili pri spojeneckom nálete, ale mal šťastie, okolitá výstavba bola kompletne zbombardovaná.

Hrad sa často objavuje vo filmoch s japonskou tematikou. Ako kulisu ho použil Akira Kurosawa vo filme Ran, takisto „vystupoval“ vo filmoch Posledný samuraj a v „bondovke Žiješ len dva razy“ (so Seanom Connerym). Rozloha hradu je 41,468 m2.

7. Budínsky hrad – sídlo uhorských kráľov

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-07.jpgPatrí k najhonosnejším kráľovským sídlam na svete. Hrad začal budovať ešte Belo IV. z dynastie Arpádovcov v 13. storočí ako opevnenie proti Mongolom. Odvtedy až do obsadenia Turkami v ňom sídlil každý významný uhorský panovník.

Hrad zažil veľa bojov a odolal mnohým nájazdom. Najväčšou prestavbou prešiel na prelome 19. a 20. storočia, keď sa zmenil na veľkolepý palác a na symbol maďarského národa. Druhá svetová vojna stavbu výrazne poškodila. Rozloha hradu je 44,674 m2.

 

6. Spišský hrad – krásne ruiny

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-06.jpgV našom rebríčku sa nachádza aj slovenský hrad napriek tomu, že je dnes ruinou. Miesto, kde je situovaný, bolo osídlené už od kamennej doby.

Dnešný Spišský hrad začali budovať už v 11. storočí, jeho centrom bola dominantná kamenná veža. Vlastnili ho významné uhorské šľachtické rody, ako boli Zápoľskovci alebo Turzovci. Na ruiny sa zmenil počas rozsiahleho požiaru koncom 18. storočia. Dnes patrí k najnavštevovanejším pamiatkam na Slovensku. Rozloha hradu je 49,485 m2.

5. Hrad Hohensalzburg – nedobytá pevnosť

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-05.jpgPevnosť nad rakúskym mestom Salzburg je stále najväčším opevnením v strednej Európe. Jej základy pochádzajú z 11. storočia. Hrad je hrdým sídlom salzburských arcibiskupov. Podľa historických záznamov nebol nikdy v stredoveku dobytý.

Cirkevní hodnostári budovali hrad nielen ako obrannú pevnosť, ale aj ako svoje luxusné sídlo. Príkladom môže byť tzv. Zlatá komnata. Ide o miestnosť so zlatou dekoráciou a so zlatými prvkami interiéru. Rozloha hradu je 54,523 m2.

4. Hrad Windsor – sídlo britských monarchov

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-04.jpgSpolu s Buckinghamským palácom v Londýne a palácom Holyrood v Edinburghu patrí k oficiálnym rezidenciám britského panovníka. Zároveň je najväčším kompletne obývaným hradom. Vystriedalo sa v ňom množstvo panovníkov, niektorým slúžil ako luxusné bývanie, iným ako väzenie alebo cintorín.

Založil ho ešte Viliam Dobyvateľ, keď sa v 11. storočí stal anglickým panovníkom. Dnešnej panovníčke slúži ako víkendové sídlo a ako miesto na organizáciu štátnych banketov s významnými osobnosťami; tomu zodpovedá aj príslušné luxusné vybavenie. Rozloha hradu je 54,835 m2.

3. Pražský hrad – rezidencia kráľov a prezidentov

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-03.jpgJeden zo symbolov českej štátnosti Pražský hrad založil podľa legendy ešte Přemysl Oráč a bájna kňažná Libuša. Archeologicky tu máme doložené staršie hradisko z obdobia raného stredoveku.

Slúžil ako sídlo nielen českých kráľov, ale aj mnohých cisárov Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Súčasťou areálu sú tiež mnohé cirkevné stavby. Dnes je sídlom českých prezidentov. Rozloha hradu je 66,761 m2.

 

2. Mehrangarh – pevnosť plná palácov

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-02.jpgIndická pevnosť Mehrangarh skrýva za svojimi hrubými hradbami množstvo skvostných palácov. Návštevníkov lákajú už len ich názvy – Perlový palác, Zrkadlový palác alebo Palác kvetín.

Ak chcete vstúpiť dnu, môžete využiť jednu zo siedmich brán. Hrad vybudovali na tzv. Vtáčej skale a podľa legendy tam dovtedy žil len pustovník, ktorého volali Kráľ vtákov. Rozloha hradu je 81,227 m2.

 

1. Hrad Malbork – tehlový hrad

/data/MediaLibrary/articles/5554/10-najvacsich-hradov-01.jpgNajväčší svetový hrad postavili z pálených tehál. Jeho zakladateľom bol bojový cirkevný rád nemeckých rytierov.

Malbork sa stal centrom týchto mníšskych bratov v zbrani. Neskôr bol sídlom poľských kráľov. Jeho poloha umožňovala kontrolovať výhodný obchod s baltským jantárom. Počas druhej svetovej vojny hrad poškodila Červená armáda a jeho rekonštrukcia prebieha dodnes. Rozloha hradu je 143,591 m2.