Umenie od sedemdesiatych rokov minulého storočia reagovalo na rastúce technologické trendy a na masmédiá vznikom novomediálneho umenia postupne využívajúceho aj možnosti a princípy internetu. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia to boli práve umelci, kto sa skôr ako verejnosť začal podieľať na vzniku webových stránok, a na nové médium reagovali svojimi inštaláciami. V roku 2002 napríklad Ben Rubin a Mark Hansen vyvinuli inštaláciu s názvom Listening Post, ktorá ukazovala text v reálnom čase vybraný z rozhovorov, bulletinov a online fór na internete, a zobrazovali ich návštevníkom výstavy na stovkách malých obrazoviek.

/data/MediaLibrary/articles/11820/mark-hansen-ben-rubin-listening-post-zdroj-modes.io.jpgZdroj: Modes

V súčasnosti sa umelci zamerali na ďalšie médiá – tentoraz sociálne, vnímajúc ich ako spôsob, ako vytvoriť spoločnú skúsenosť a možnosť preskúmať dynamiku medzi virtuálnym vesmírom a realitou. Americký umelec Matt Held sa inšpiruje prezentáciou používateľov na sociálnych sieťach a jej odrazom. Požičal si profilový obrázok svojej ženy na Facebooku a premenil ho na olej na plátne. To, čo sa začalo ako jeden portrét, sa zmenilo na tisíce cudzincov, ktorí žiadali o Mattovo priateľstvo v službe Facebook s nádejou získať vlastný portrét. Tieto obrázky sa stali súčasťou kolekcie Facebook portréty, ktoré tvoril v rokoch 2008 – 2010.

/data/MediaLibrary/articles/11820/matt-held-facebook-portrait-zdroj-koikoikoi.com.jpgZdroj: Koi Koi Koi

V období od decembra 2010 do januára 2011 cestoval umelec David Horvitz po kalifornskom pobreží a fotografoval Tichý oceán z 50 rôznych prístupových miest na pláži. Horvitz sa začlenil do každej fotografie, a potom snímky nahral na stránku Wikipedia v súvislosti s každým pobrežným miestom, ktoré navštívil. Dokonca vytvoril aj stránky pre tie, ktoré ešte na Wikipedii neexistovali. Tento akt vyvolal diskusie o spôsobe vkladania údajov a informácií na internet, rovnako ako otázky ohľadom vlastníctva internetu.

/data/MediaLibrary/articles/11820/david-horvitz-zdroj-artforum.com.jpgZdroj: Artforum

Ako odpoveď na performanciu s názvom The Artist is Present, za ktorou stála slávna umelkyňa Marina Abramowicz – na svojej retrospektívnej výstave v newyorskom Múzeu moderného umenia v roku 2010 strávila nehybne na stoličke 736 hodín 30 minút počas otváracích hodín galérie –, vytvorila umelkyňa An Xiao performanciu, ktorá sa konala v Newyorskom zenovom meditačnom centre a niesla názov The Artist Is Kinda Present. Návštevníci pri príchode dostali tieto pokyny: „Posaďte sa naproti umelkyni. Nájdite si pohodlnú polohu. Buďte prítomní s umelkyňou jedným z týchto spôsobov: textová správa na zadané telefónne číslo alebo tweet na @anxiaostudio. Umelkyňa vám odpovie. Keď dosiahnete uspokojivé spojenie alebo sa jednoducho začnete nudiť, môžete odísť.“

/data/MediaLibrary/articles/11820/an-xiao-zdroj-anxiaostudio.com.jpgZdroj: Anxiao Studio

Kurátor poslednej úspešnej výstavy slávnej umelkyne Yayoi Kusama o jej zrkadlovom prostredí, ktoré vo svojich inštaláciách často využíva a ktoré tak veľmi pripomína prostredie sociálnych sietí, povedal: „Tieto miestnosti odrážajú všetky jej prvky – jej posadnutosť, jej túžbu po hromadení vecí, jej nekonečné opakovanie.“ V inštaláciách umelkyne však nejde o ňu, ale o odraz posadnutosti spoločnosti vlastným výzorom, vlastnou reprezentáciou, potešením z pohľadu na seba samého.

/data/MediaLibrary/articles/11820/yayoi-kusama-infinity-mirror-room-zdroj-cloudfront.net.jpgZdroj: Artsy

Súčasný populárny umelec Ai Weiwei v spolupráci s architektmi Jacquom Herzogom a Pierrom de Meuron v zbrojnici Park Avenue na aktuálnej výstave Hansel & Gretel ponúka návštevníkom pohľad na veľmi drahé ihrisko plné technológií, ktoré pozorne sledujú návštevníkov. Nad hlavami im lietajú drony. Infračervené kamery vytvárajú prízračné odrazy pohybu na dlážke. A diváci s týmito inštaláciami interagujú, fotografujú svoje umelé reflexie a postujú ich na sociálne siete. Umelecký kritik Ben Nevis o tomto zaujímavom paradoxe hovorí: „Inštalácia sa skončila nie ako vzdelávací zážitok, ktorý odhaľuje súčasnú technologickú inváziu do súkromia ľudí, ale viac ako neúmyselná esej o tom, do akej miery podliehajú ochotní ľudia dohľadu, keď sú ochotní darovať svoje údaje na výmenu za zábavné a spoločenské zážitky.“ 

/data/MediaLibrary/articles/11820/hansel-gretel-ai-weiwei-zdroj-dezeen.com.jpgZdroj: Dezeen