História lietania medzi Austráliou a Veľkou Britániou sa začala písať v apríli 1935. Vtedy spoločnosť Qantas zaviedla svoju prvú linku do cudziny, konkrétne do Singapuru. Tam sa pripájala na let spoločnosti Imperial Airways (predchodca British Airways) do Londýna. Celá cesta však v tom čase nebola jednoduchá a trvala viac ako dva týždne.

Cestujúci najskôr nasadli v Londýne do stroja Handley Page H.P.42 Heracles. Bol to majestátny dvojplošník so štyrmi motormi a s rozpätím 40 metrov. Cestovnou rýchlosťou 160 km/h uviezol 24 pasažierov. Lietadlo vyštartovalo z Londýna a cez Francúzsko (Paríž), Taliansko, Egypt, Blízky východ a Indiu mierilo do Singapuru. Cesta trvala 12 dní a mala 31 zastávok. Tí, čo chceli zo Singapuru pokračovať do Austrálie, presadli do iného dvojplošníka D.H.86 Express, ktorý uviezol 10 cestujúcich. Cesta do Brisbane trvala ďalšie tri dni a mala 10 zastávok. Na palube neboli žiadne letušky, ale druhý pilot rozdával pasažierom sendviče.

Celá trasa z Londýna do Brisbane merala 20 526 km a letenka stála 195 libier. Po zarátaní inflácie by to dnes bolo 9 500 libier. Cestujúci však napriek vyššej cene novú trasu privítali – jedinou ďalšou možnosťou bola plavba loďou, čo trvalo najmenej šesť týždňov.

Prvé moderné lietadlá

Už v roku 1938 nastala výrazná modernizácia. Na trasu medzi britským Southamptonom a severoaustrálskym Darwinom nasadili moderné lietajúce člny Short Empire. Tieto celokovové jednoplošníky dosahovali rýchlosť 320 km/h, uviezli 5-člennú posádku a 17 pasažierov. Cesta s nimi trvala „len“ 10 dní. Cestujúcich ohromovali luxusom a pohodlím. Kabína bola taká priestranná, že ste sa mohli počas letu prechádzať, na palube bola aj fajčiarsky salónik. Idylka však bola len na reklamných fotografiách. Lietalo sa vo výške približne 3 km a v trópoch bývali v tejto hladine časté turbulencie. Posádka nemala radar, ktorý by varoval pred zlým počasím, a tak pilot nemohol turbulencie ani obletieť.

Po vojne

Rozvoj civilného lietania prerušila druhá svetová vojna. Po nej však prišiel skok vpred. K dispozícii ostalo množstvo moderných transportných lietadiel. V roku 1945 obnovili premávku na trase z Anglicka do Sydney. Lietali na nej stroje Avro 691, ktoré vznikli úpravou z bombardérov Lancaster. Dosahovali rýchlosť 500 km/h a let zvládli za štyri dni.

Všetky lety dovtedy podnikali britské spoločnosti len s malou účasťou austrálskeho Qantasu. Qantas spustil prvú linku do Londýna 1. decembra 1947. Stroj Lockheed Constellation na nej viezol 29 cestujúcich a 11 členov posádky. Po ceste mali šesť zastávok a do cieľa dorazili za tri dni. Letenka stála 585 libier, čo by dnes bolo okolo 16 000 libier. V tom čase sa to rovnalo platu za 130 týždňov.

/data/MediaLibrary/articles/13175/istock-516852618.jpg

Rýchlejšie a výkonnejšie lietadlá Super Constellation neskôr skrátili let na 54 hodín. To však bolo maximum možností vrtuľových lietadiel. Nastúpila prúdová éra. V roku 1960 Qantas nasadil stroje Boeing 707, ktoré let aj s ôsmimi zastávkami zvládli za 34 hodín 30 minút. Znamenalo to aj väčšie pohodlie. Prúdové lietadlá lietali vo väčších výškach, kde boli omnoho menšie turbulencie. Aerolinky to dokumentovali aj reklamnými fotkami, na ktorých deti počas letu stavali veže zo zápaliek a tie sa im nerozsypali.

Čoraz novšie a výkonnejšie lietadlá umožňovali znižovať počet zastávok a tým aj skracovať let. Boeingy 747 mávali obyčajne len 2 zastávky, hoci Qantas v roku 1989 stanovil svetový rekord a s novou verziou Boeing 747-400 letel medzi Londýnom a Sydney bez medzipristátia. Trvalo to niečo vyše 20 hodín.

Bez medzipristátia

Napriek tomu sa stále lietalo minimálne s jedným medzipristátím. Hoci existovali lietadlá, ktoré by to zvládli nonstop, nebolo to ekonomické. Museli by niesť príliš veľa paliva a len obmedzené množstvo cestujúcich. Pravidelnú priamu linku umožnilo až zavedenie nových lietadiel Boeing 787-900, ktorých motory sú oproti 747 dvakrát úspornejšie.

Historicky prvý let odštartoval z Perthu v sobotu 24. marca večer miestneho času. V Londýne pristál v nedeľu 25. marca ráno. Na palube bolo vyše 200 cestujúcich a 16 členov posádky. Cestu dlhú 14 498 km zvládli za 17 hodín 20 minút. Niektorí cestujúci súhlasili s tým, aby ich vedci monitorovali a skúmali účinky dlhého letu. Bez medzipristátia je však let minimálne o tri hodiny kratší, ako ponúka konkurencia, a letenky na túto trasu sa dajú kúpiť už za menej ako tisíc eur.

Nie je to najdlhšia trasa na svete, tú prevádzkuje spoločnosť Qatar Airways z Kataru do Aucklandu na Novom Zélande a meria 14 529 km. Pre Qantas je to však len začiatok a ultradlhé trasy chce postupne rozširovať. Perth leží na západnom pobreží Austrálie a cieľom je lietať z východného pobrežia Austrálie (Sydney, Melbourne) do Londýna a do New Yorku.