Očakávame pokračovanie pozitívneho vývoja na trhu práce s poklesom miery nezamestnanosti na 7,5 percenta a s rastom pnutí na ňom, keď zamestnávatelia budú mať problém s obsadzovaním voľných miest, čo sa odzrkadlí na svižnom, približne päťpercentnom raste nominálnych miezd. Inflácia zvýši svoj rast k dvojpercentnej úrovni, k čomu prispeje jednak rast cien potravín a odraz cien energií, jednak dopytové faktory, čo sa prejaví v cenách služieb a priemyselných tovarov. Deficit štátneho rozpočtu by mal klesnúť pod jednopercentnú úroveň a hrubý dlh by mal klesnúť k hranici 50 percent.

Domáci dopyt hlavným ťahúňom rastu

Hlavným motorom slovenskej ekonomiky ostane aj v roku 2018 domáci dopyt, pričom k dynamicky rastúcej spotrebe domácností, ktorá rastie najrýchlejšie od krízy, by sa mala pridať aj investičná aktivita. Domácnosti by mali ďalej benefitovať zo zlepšujúceho sa trhu práce s mierou nezamestnanosti už na historických minimách pri svižnom raste reálnych miezd a pri spotrebiteľskej dôvere na dekádnych maximách. To vedie konečne aj k zníženiu sklonu k úsporám, čo dodáva spotrebe ďalšiu forsáž. Plusom je navyše pretrvávanie prostredia nízkych úrokových sadzieb pri uvoľnených úverových štandardoch, pričom inflácia stále nebude vysoká. Investičná aktivita by sa mala zvýšiť vplyvom akcelerácie automobilových investícií, zlepšenia čerpania eurofondov a rozbehnutia infraštruktúrnych projektov, najmä výstavby nultého obchvatu Bratislavy. Konečná spotreba verejnej správy by mala opäť len veľmi pozvoľne rásť a jej príspevok k celkovému rastu ekonomiky bude len minimálny. Malo by dochádzať k opätovnej akcelerácii spolufinancovania eurofondmi pri ďalšom raste mzdových taríf a pri rôznych výdavkoch v rámci sociálnych balíčkov. Najrýchlejšie rastúcou zložkou ekonomiky bude vývoz, ktorý bude profitovať z najrýchlejšieho rastu ekonomiky eurozóny za dekádu a vôbec z vysokého tempa rastu svetovej ekonomiky. Napriek tomu zahraničný obchod nebude hlavným ťahúňom rastu, keď bude dynamicky rásť aj dovoz na pokrytie robustného domáceho dopytu v podobe technológií či spotrebných statkov.

Očakávame päťpercentný rast nominálnych miezd

Miera nezamestnanosti už v polovici tohto roka klesla na historické minimá k osempercentnej hladine. Predpokladáme pokračovanie tejto klesajúcej trajektórie až k 7,5-percentnej hladine, čo v absolútnych číslach predstavuje menej ako 200-tisíc osôb na konci budúceho roka pri ďalšom zlepšovaní trhu práce vďaka dynamickému ekonomickému rastu, pri zlepšujúcich sa očakávaniach zamestnávateľov a zvyšujúcom sa počte voľných pracovných miest, ktorých je rekordný počet. Pnutie na trhu práce by sa malo zintenzívniť, keďže zamestnávatelia majú problém obsadzovať miesta, keď chýbajú ľudia s vhodnou kvalifikáciou, existuje nízka mobilita pracovnej sily, teda ochota sťahovať sa za prácou, pričom aj demografický vývoj je nepriaznivý. Rast participácie na rekordné maximá, návrat Slovákov z cudziny či nárast počtu zahraničných pracovníkov bude len čiastočne tlmiť tlak na pracovnom trhu podobne ako stúpanie počtu odpracovaných hodín. Takéto prostredie by malo zintenzívniť tlak na rast nominálnych miezd až k päťpercentnému tempu, pričom vo verejnej správe bude dynamika rastu ešte vyššia. Inflácia však zoberie zhruba dve percentá z tohto rastu – teda reálne mzdy by mali rásť približne trojpercentným tempom.

Inflácia na cieľovej úrovni ECB

Inflácia by mala v roku 2018 pokračovať v odraze a dosiahnuť dvojpercentnú dynamiku po približne 1,3-percentnom tempe rastu v práve sa končiacom roku. Odraz spôsobí kombinácia ponukových aj dopytových faktorov. Zvýši sa dynamika rastu cien potravín, pričom po dlhovom období budú profilačne pôsobiť aj regulované ceny energií a palív pre vývoj na komoditných trhoch. Na druhej strane to budú dopytové faktory, ktoré sa pretavia do cien služieb, ako aj do priemyselných tovarov a budú podporované aj rastom miezd.

Deficit rozpočtu pod jedným percentom

Deficit štátneho rozpočtu by sa mal na budúci rok dostať pod jedno percento HDP, čo je zlepšenie oproti tohtoročnému odhadovanému 1,4-percentnému. Podpíše sa pod to dynamický ekonomický rast, čo zlepšuje daňové príjmy, spolu so zlepšovaním trhu práce, čo tlačí nadol sociálne výdavky, či racionalizácia výdavkov zdravotníctva. Plusom pre príjmy budú aj zmeny v stropoch zdravotného a sociálneho poistenia, zdaňovanie dividend, predĺženie osobitného odvodu v regulovaných odvetviach a zvýšenie sadzby osobitného odvodu finančných inštitúcií. Na druhej strane zrušenie daňovej licencie, ako aj zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb by mali rast príjmov tlmiť. Z výdavkového uhla pohľadu budú na rozpočet negatívne pôsobiť dynamické zvyšovanie platov zamestnancov verejnej správy, valorizácie dôchodkov, či rôzne opatrenia v rámci sociálnych balíčkov. Aj na budúci rok bude tempo ekonomického rastu rýchlejšie ako výška deficitu, čo znamená pokračovanie vo „vyrastaní“ z dlhu, ktorý by mal klesnúť k 50-percentnej úrovni. Fiškálna pozícia ako medziročná zmena cyklicky očisteného primárneho salda upravená o PPP projekty mimo verejného sektora a bez eurofondov, ktoré idú mimo verejnej správy, by mala byť v zásade neutrálna. Vláda teda pokračuje v ležérnej konsolidácii verejných financií, na druhej strane však v takých dobrých časoch, v akých sa nachádzame, by mohla výrazne pridať krok.