Slováci sa teda z globálneho pohľadu nemajú až tak zle. Významné percento z nich má finančné a reálne aktíva prevyšujúce 71 600 dolárov, čo je vstupenkou do klubu 10 percent najbohatších na svete. Na druhej strane však treba povedať, že hodnota majetku priemerného Slováka je výrazne nižšia ako celosvetový priemer. Ak by totiž bolo svetové bohatstvo rozdelené rovnomerne medzi všetkých dospelých, v priemere by na jedného pripadalo 52 800 dolárov. V porovnaní s okolitými krajinami sú Slováci chudobnejší, nehovoriac o krajinách na Západe. Na priemerného Čecha totiž pripadá vyše 48-tisíc dolárov čistého bohatstva, na Maďara takmer 34-tisíc dolárov, na Estónca takmer 40-tisíc dolárov, priemerný Poliak s asi 24,5 tisíca dolárov je rovnako bohatý ako Slovák. Zaujímavé je, že Slováci majú najvyššiu hodnotu dlhu na hlavu z celého regiónu V4, dosahuje v priemere necelých osemtisíc dolárov.

Od začiatku milénia však Slováci systematicky bohatnú. Na konci roka 2000 bola priemerná hodnota majetku na dospelú hlavu len 9,5 tisíca dolárov. Za necelých 16 rokov teda priemerný našinec zbohatol asi 2,5-násobne, a to napriek tomu, že jeho priemerný dlh vzrástol takmer deväťnásobne. Celkové bohatstvo Slovenska rástlo na takmer trojnásobok za túto periódu – z 37 miliárd dolárov na 108 miliárd. Teda rástla majetková nerovnosť. Podľa reportu sme však stále jednou z majetkovo najrovnostárskejších krajín sveta. Z krajín, za ktoré mal report dáta, je Slovensko dokonca majetkovo najrovnejšie. Päťdesiat percent chudobnejších na Slovensku, t. j. ľudia s majetkom nižším ako 18-tisíc dolárov, vlastní až pätinu celoslovenského bohatstva. Na ilustráciu, v prípade Rakúska 50 percent chudobnejších vlastní len desatinu celkového bohatstva krajiny a v prípade Spojených štátov len jedno percento bohatstva krajiny. Na druhej strane 10 percent najbohatších Slovákov vlastní spolu necelú tretinu slovenského bohatstva. V prípade Nemecka je to až 60 percent a v prípade USA až tri štvrtiny majetku.