Akciové trhy

Hoci riziko obchodnej vojny sa úplne nevytratilo, jej pravdepodobnosť značne poklesla okrem iného aj preto, lebo Spojené štáty signalizovali ochotu pripojiť sa k Transpacifickému partnerstvu. Trhy zároveň dúfajú, že geopolitická nervozita okolo Sýrie sa výraznejšie nevyhrotí a že víkendový útok Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Francúzska na sýrske ciele bol jednorazový, čo naznačujú nateraz aj slová Bieleho domu či britského ministra zahraničia Borisa Johnsona. Navyše aj keď Kremeľ ostro protestoval proti týmto krokom, nijako inak nezasiahol a rétorika nešla takpovediac do vývrtky, čo dáva nádej na postupné upokojenie situácie. Akciové trhy sa aj preto už niekoľko dní konsolidujú a odrážajú nahor, keď väčší priestor prejaviť sa dostávajú fundamenty. A tie sú solídne. V prípade akcií či podnikových dlhopisov najmä na rozvíjajúcich sa trhoch rastie zisk firiem a valuácie sú zaujímavé pri súčasnej stabilnej inflácii a nie príliš rýchlom tempe normalizácie menovej politiky vo svete. K tomu treba pripočítať stále svižný nadtrendový rast svetovej ekonomiky pri očakávaní opätovného odrazu predstihových mäkkých indikátorov po slabom prvom štvrťroku, ktoré sú však aj tak aktuálne na agregátne silnejších úrovniach ako koncom minulého roka. Celkovo za minulý týždeň paneurópsky index Stoxx 50 rástol o 1,2 percenta pri raste amerického indexu S & P 500 o 2,0 percenta, pričom index MSCI World pridal 1,8 percenta a MSCI Emerging Markets sa zhodnotil o 0,7 percenta.

Dlhopisové trhy

Úľava z nervozity okolo obchodnej vojny bola čiastočne nahradená geopolitickou nervozitou na Strednom východe a zverejnením viacerých zmiešaných makrodát, čo stačilo na to, aby výnosy dlhých koncov výnosových kriviek Spojených štátov či v eurozóne len stagnovali alebo limitovane rástli nahor. Krátke konce však rástli pre jastrabie slová centrálnych bankárov na oboch brehoch Atlantiku. Desaťročný americký výnos skončil v piatok minulého týždňa na úrovni 2,83 percenta a nemecký 10-ročný na 0,51 percenta. Dvojročný americký výnos sa však posunul na 2,35 percenta, čo je najvyššia úroveň od septembra 2008, keď zápisnica z ostatného zasadnutia Fedu ukázala na možnú potrebu rýchlejšej normalizácie menovej politiky.

Komoditné trhy

Zlato v minulom týždni zaznamenalo intradenné maximá najvyššie od konca januára na úrovni až 1 365 dolárov, keď jeho rast podporilo geopolitické napätie na Strednom východe. USA totiž obvinili Sýriu z chemického útoku a zvažovalo vojenskú reakciu, pri ktorej sa mohli USA dostať do konfliktu s Ruskom ako spojencom sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada. Zlato si však udržalo len časť ziskov, keď investori stratili záujem o bezpečný prístav pri čiastočnom poklese rizikovej averzie. Trhy totiž potešil americký prezident Donald Trump vyhláseniami, že k zavádzaniu nových taríf medzi USA a Čínou vôbec nemusí prísť. Pozitívnou správou boli aj informácie, že americký prezident zvažuje vstup USA do Transpacifického partnerstva. Posledná obchodná seansa opäť nahrávala bezpečným aktívam, keď vzrástla pravdepodobnosť vojenského zásahu USA proti Sýrii. Žltý kov tak minulý týždeň ukončil rastom o 0,9 percenta na 1 345 amerických dolárov za trójsku uncu. Ropa zažívala podobný príbeh ako zlato, keď ju podporovalo napätie okolo Sýrie, čo prispelo k jej najväčšiemu nárastu za osem mesiacov. Okrem toho jej pomohlo aj zníženie pravdepodobnosti obchodnej vojny medzi USA a Čínou; to ohrozovalo globálny hospodársky rast, čo by negatívne vplývalo na dopyt po čiernom zlate. K pozitívnym správam sa ďalej pridali aj informácie, že Saudská Arábia naznačila ochotu spolupráce členov OPEC a ďalších krajín s Ruskom ohľadom výšky produkcie ropy, a fakt, že pri robustnom globálnom dopyte po komodite klesá úroveň jej zásob smerom k dlhodobému priemeru vyspelých krajín OECD. Brent si pripísal 8,2-percentný rast a končil na 72,6 dolára na najvyššej úrovni od konca roka 2014 podobne ako WTI, ktorá pridala 8,6 percenta a týždeň končila na hladine 67,4 dolára.

Devízové trhy

Sentiment investorov na devízových trhoch zamiešali okrem geopolitiky a obchodu aj zverejnené zápisnice Fedu a ECB z posledných zasadnutí. Zatiaľ čo zápisnica americkej centrálnej banky totiž indikovala ochotu zrýchliť uťahovanie monetárnej politiky, centrálni bankári v eurozóne vyjadrovali obavy o udržateľnosť rastu inflácie smerom k dvojpercentnej cieľovej hranici. Aktuálnejšie sa v minulom týždni vyjadril aj prezident ECB Mario Draghi, ktorý verí, že inflácia v eurozóne sa zvýši a dosiahne dvojpercentnú cieľovú úroveň pri zlepšujúcej sa ekonomike. Americký dolár aj napriek slabším ako očakávaným makroekonomickým zverejneniam v eurozóne a pre jeho silu priaznivým zápisniciam z marcového zasadnutia centrálnych bánk zoslabol o 0,4 percenta na 123,3 dolárového centa. Voči košu hlavných zahraničných mien zoslabol americký dolár o 0,3 percenta.