História je plná zánikov spoločností a civilizácií, či už išlo o Starú ríšu v Egypte, Rímsku ríšu, klasických Mayov alebo o dynastiu Čou. Nemožno zabúdať, že každý koniec je zároveň aj začiatkom niečoho nového. Veta „ niečo krásne sa končí, niečo sa začína ,“ nemá len romantický nádych, ale vyjadruje aj neustály kolobeh našej historickej reality.

Publikácia Kolapsy zložitých spoločností patrí ku knihám, ktoré akosi zostali mimo záujmu slovenských recenzentov a čitateľov. Trúfam si však povedať, že ide o jedno z najzásadnejších humanitných diel za posledné desaťročia . Hoci slovo humanitný môže byť trochu zavádzajúce, keďže autor používa aj metódy prírodných vied (napríklad štatistiku).
Joseph A. Tainter popisuje hlavne kolapsy starovekých civilizácií. Vybral si z nich tri, ktoré rozobral detailnejšie − Západorímska ríša, klasickí Mayovia a Chacoánski Indiáni.

Ide o historickú knihu?

kolapsy-slozitych-spolocnosti-original

Áno aj nie, text je hlavne o ekonomike alebo presnejšie o zložitosti. Každú civilizáciu tvorí systém elementov, ktoré majú vzájomné vzťahy. Ak sa táto pavučina začne pretrhávať, môže dospieť ku kolapsu. Zdá sa, akoby zložitejšie civilizácie boli na kolapsy náchylnejšie. Čím je civilizácia zložitejšia, tým viac vzťahov vzniká medzi jej elementmi, ale zároveň sa aj rýchlejšie pretŕhajú.

 

Autorove závery v knihe sú prekvapivé . Hlavnú úlohu v nich hrá ekonomika alebo skôr klesajúce výnosy z investícií (nemusia byť len materiálneho charakteru) do spomínaných vzťahov. Príkladom môžu byť obrovské investície starovekých civilizácií do kultových či ideologických stavieb (egyptské a mayské pyramídy, sochy na Veľkonočnom ostrove, Koloseum). Napríklad aj taký zavlažovací systém je síce geniálny nápad na zvýšenie výnosu poľnohospodárstva, ale niekto to musí naplánovať aj riadiť. Vzniká tak „neproduktívna“ vrstva spoločnosti, o ktorú sa treba takisto starať. A náklady treba odrátať od výnosov. „ Klesajúce medzné výnosy robia zo zložitosti menej atraktívny spôsob riešenia problémo v, “ píše J. A. Tainter.

Viem, je to pre nás ťažko akceptovateľné, keď sme čiastočne ovplyvnení marxistickým myslením o neustálom ľudskom postupe vpred a o pokroku, čiže o akejsi historickej linearite. Lenže ekonomika (nemyslíme len financie) nepustí, ak je krok späť ziskovejší, ľudstvo či príroda ho vždy urobia s „radosťou“.

Môže naša civilizácia zaniknúť?

Autor má svoju tézu podloženú, nie sú to len úvahy „vycucané z prsta“. Začína najskôr definíciou a vymedzením témy. Tvrdenia podporuje argumentmi. Odmieta bulvárne vysvetlenia o skoro mýtických katastrofách či dnes také populárne tézy o environmentálnych kolapsoch (zemetrasenie, epidémie atď.). Naopak, tvrdí, že ak je civilizácia zdravá, tak by podobné problémy mala zvládnuť, aj keď niekedy za cenu veľkých obetí . Už sme na tomto mieste písali o jeho tézach v článku o páde Rímskej ríše . Práve jej zánik dáva  za príklad svojej hypotézy. Hoci ako príčina sa uvádzajú barbarské vpády, pokles poľnohospodárstva či občianske vojny, sú to skôr dôsledky.

J. A. Taintner je skeptickejší aj k technologickým inováciám , ktoré môžu proces zániku zabrzdiť, ale bez dôležitých systémových zmien ho nedokážu zastaviť. Ľudia, ak prežijú, nefunkčný systém opustia a volia menej drahé riešenie.

Viem, Taintnerove závery sú pesimistické, ale predsa len existuje v histórii príklad, keď sa podarilo odvrátiť zánik. Už spomínaná Rímska ríša sa pred koncom rozdelila na Západorímsku a Východorímsku (Byzantskú) ríšu. Zatiaľ čo elity západnej časti pokračovali  v podpore vzťahov a procesov , ktoré síce pôvodne viedli k rozmachu, ale následne sa ukázali ako nerentabilné (armáda, sociálny systém), východná ríša sa zmenila zo starovekého na feudálny stredoveký štát s úplne iným charakterom a prežila.

Joseph A. Tainter: Kolapsy složitých společností. Prel. S. Pavlíček. 1. Vydanie. Praha : Dokoráň 2009. 320 strán, tvrdá väzba s prebalom. ISBN 978-80-7363-248-9.

 

Foto: www.pantarhei.sk