Je večer 7. decembra 2002. Durham sa spoločne so svojím komplicom Henkom Bieslijnom šplhá po streche Van Goghovho múzea v Amsterdame. O chvíľku vytiahne kladivo a kúsky skla z okna sa rútia na zem. Zo stien v okamihu zmiznú slávne plátna. Celá akcia trvá 3 minúty 40 sekúnd. „Keď som skončil, policajti už boli na mieste. Ja som však medzitým stihol nasadnúť do svojho auta. Odložil som lyžiarsku masku, stiahol okienka a cestou okolo som ich pozoroval.“ Príbeh tohto slávneho zlodejského kúsku porozprával sám autor Octave Durham v novom holandskom dokumente. „Dokonca som policajtov na mieste činu počul vo svojom policajnom skeneri. Netušili, že tým, koho hľadajú a kto ich pritom sleduje z okna okoloidúceho auta, som ja.“

/data/MediaLibrary/articles/11286/view-of-the-sea-at-scheveningen-vincent-van-gogh-zdroj-wikiart.org.jpgZdroj: wikiart

Ukradnuté diela majú nevyčísliteľnú hodnotu, lebo dovtedy sa nikdy na umeleckom trhu neobjavili. Obraz View of the Sea at Scheveningen z roku 1882 je jedným z len dvoch obrazov s motívom pobrežia, ktoré Van Gogh namaľoval počas svojho pobytu v Holandsku. Hodnota diela odhadovaná odborníkmi sa pohybuje od 10 miliónov do 70 miliónov amerických dolárov. Druhé dielo nesie pomenovanie Congregation Leaving the Reformed Church in Nuenen (1882 – 1884) a zobrazuje kostol, kde bol umelcov otec pastorom. Van Goghova matka tento obraz od neho dostala ako dar.

/data/MediaLibrary/articles/11286/congregation-leaving-the-reformed-church-in-nuenen-vincent-van-gogh-zdroj-wikiart.org.jpgZdroj: wikiart

Historickú hodnotu obrazov však zlodej Durham nepoznal. Vybral si ich, lebo boli najmenšie v galérii. Napchal cenné umelecké diela do vaku, spustil sa po lane na zem a spoločne so svojím pobočníkom zmizol. „Bol to príšerný deň,“ povedala v rozhovore pre New York Times kurátorka Van Goghovho múzea Nienke Bakker. „Krádež je vždy traumatizujúca, ale keďže šlo o múzeum a ukradnuté umenie patriace celej spoločnosti, dokonca celému svetu, bolo odcudzené takým surovým spôsobom, to bol pre nás skutočne šok.“

Octave Durham po návrate domov odstránil z obrazov plexisklo, ktoré chránilo maľbu, a rámy hodil do kanála. Plátna nemohol predať na oficiálnom umeleckom trhu kvôli vyhlásenému pátraniu. Stretol sa teda s človekom menom Cor van Hout, ktorý bol v roku 1983 usvedčený z únosu pivného magnáta Alfreda H. Heinekena. Van Hout s kúpou súhlasil, v deň dohodnutého obchodu však bol zabitý. Dielo sa tak dostalo k Raffaelovi Imperialovi, talianskemu mafiánovi a obchodníkovi s drogami. Kúpil si ho v marci 2003 v prepočte približne za 380 000 dolárov.

Durhama objavila polícia až v roku 2004 v Španielsku a za svoj čin si odpykal trest 25 mesiacov vo väzení. Tento týždeň sa obrazy vrátili na svoje pôvodné miesto v amsterdamskom múzeu, kde ich návštevníci môžu znovu obdivovať.

Bezpečnostné opatrenia nie vždy dokázali zabrániť podobným veľkým umeleckým krádežiam. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré ďalšie krádeže slávnych umeleckých diel.

Návrat stratenej dcéry

Jedna z najznámejších umeleckých krádeží 20. storočia sa odohrala v roku 1911. Vincenzo Peruggia bol pracovník, ktorého si najala galéria Louvre, aby na niektoré najslávnejšie diela nainštaloval ochranné sklené puzdrá. Neobmedzený prístup k dielam vnukol Peruggiovi nápad odniesť z galérie ten najslávnejší obraz Mona Lisa od Leonarda Da Vinci. Pracovník schoval dielo pod plášť a nikým neupodozrievaný opustil galériu. Pod dvoch rokoch sa pokúsil obraz predať riaditeľovi Uffizi Gallery vo Florencii. Tento pokus však Peruggia doviedol za mreže väzenia. O dôvode, prečo obraz ukradol, povedal, že ho poháňal taliansky patriotizmus a túžba vrátiť toto pôvodne talianske dielo do jeho domoviny.

/data/MediaLibrary/articles/11286/mona-lisa-leonardo-da-vinci-zdroj-wikimedia.org.jpgZdroj: wikimedia

Rozkradnutý oltár

Priestory kostola a postupom času galérie najčastejšie opustil kvôli zlodejom slávny Gentský oltár (Ghent Altarpiece) od bratov Huberta a Jana van Eycka dokončený v roku 1432. Presne sedemkrát boli jeho časti ukradnuté a predávali sa od jedného majiteľa k druhému. Medzitým došlo k trinástim incidentom, ktoré viedli takmer k zničeniu tohto cenného diela. Prvý sa uskutočnil v 16. storočí, keď kalvinisti vtrhli do katedrály Saint Bavo s úmyslom oltár spáliť. To sa im, našťastie, nepodarilo. Oltár sa však podarilo dať celý znovu dokopy až v roku 1920. Lenže počas druhej svetovej vojny utrpel znovu. Na pokyn Adolfa Hitlera ho ukradli a previezli do múzea v Linzi. Do Belgicka sa mohol vrátiť až po skončení vojny v roku 1945.

/data/MediaLibrary/articles/11286/ghent-altarpiece-hubert-a-jan-van-eyck-zdroj-wikiart.org.jpgZdroj: wikiart

Výkrik s Madonnou na úteku

V auguste roku 2004 behom návštevníckych hodín zamaskovaní muži so zbraňou vtrhli do Munchovho múzea v Osle a ukradli dva známe obrazy od Edvarda Muncha. Išlo o notoricky známe dielo The Scream (1893) a obraz Madonna (1894). V tom čase bola odhadovaná hodnota týchto obrazov 19 miliónov dolárov. Mužom sa podarilo s obrazmi uniknúť. Na úteku ich vyfotografoval náhodný divák a bezpečnostná kamera zaznamenala vozidlo, ktoré páchateľov odviezlo mimo dosahu ochranky. Aj napriek týmto dôkazom sa podarilo vypátrať zlodejov až po dvoch rokoch. A príbeh obrazov má rovnako šťastný koniec, v auguste 2006 sa čiastočne porušené vrátili späť do zbierky nórskeho múzea.

/data/MediaLibrary/articles/11286/the-scream-edvard-munch-zdroj-wikiart.org.jpgZdroj: wikiart