Akciové trhy

Globálny akciový trh sa až znervózňujúco ľahko posúva na nové historické maximá, keď celosvetová trhová kapitalizácia dosahuje už takmer 90 biliónov dolárov a 116 percent svetového HDP. Znervózňujúco pritom čisto z formálne kvantitatívneho hľadiska nie je tým správnym prívlastkom. Realizovaná volatilita totiž približne za ostatný mesiac dosiahla len 4,2 percenta, keď index MSCI ACWI prepisoval historické maximá vo vyše 75 percentách času. Americký bluechipsový index Dow Jones sa prvýkrát v histórii dostal v uplynulom týždni nad 23-tisícovú métu, keď pridal dve percentá pri takmer percentuálnom zisku širokého indexu S & P 500 a 0,4-percentnom raste technologického indexu Nasdaq Composite. Motorom rastu amerických akcií bola silná korporátna výsledková sezóna za tretí kvartál, kde firmy zatiaľ prekonávajú konsenzy. Plusom je stále dostatok likvidity na trhu a vo všeobecnosti stále uvoľnená menová politika, ktorá sa bude normalizovať len postupne pri utlmenom inflačnom tlaku. Navyše trhy začínajú vo väčšom započítavať doručenie zníženia daní v Spojených štátoch do konca roka potom, čo Senát prijal rozpočtovú rezolúciu ako prvý krok týmto smerom. Európske akcie na čele s paneurópskym bluechipsovým indexom Euro Stoxx 50 len stagnovali, pod čo sa čiastočne podpísala nervozita okolo Katalánska, ktorému Madrid zrušil samosprávu, ako aj stále sa zväčšujúce otázniky okolo brexitu.

Dlhopisové trhy

Trhoví participanti začínajú byť silnejšie presvedčení, že nízky inflačný tlak by mal byť v USA či v Európe len dočasný, keď lokálne ekonomiky (ale aj celý svet) zvyšujú tempá svojho rastu a trhy práce sú našponované, čo vytvára mzdový inflačný tlak. Súčasne Čína obmedzuje svoje nadbytočné kapacity a vidno to aj na dynamickom raste lokálnych cien výrobcov. A aktuálne trhy obnovili „Trump trade“, teda stávky na to, že daňová reforma a fiškálne uvoľňovanie (v čase plnej zamestnanosti a dynamického rastu ekonomiky) ešte pridajú polienka nad čoraz viac plápolajúci inflačný oheň. Výsledkom bude rýchlejšie či pomalšie pokračovanie vo zvyšovaní sadzieb v Spojených štátoch a redukcia kvantitatívneho uvoľňovania ECB. Preto boli minulý týždeň ceny dlhopisov pod tlakom. Americký 10-ročný benchmark vzrástol o 11 bázických bodov na 2,38 percenta. Nemecký 10-ročný výnos sa posunul len o päť bodov vyššie, keďže, hoci sa všeobecne očakáva redukcia mesačného objemu nákupu dlhopisov ECB v rámci kvantitatívneho uvoľňovania v priebehu tohtotýždňového zasadnutia, centrálna banka by mohla doručiť skôr holubičí odkaz bez jasného termínu konca nákupov a so zdôraznením, že inflácia stále nedosahuje jej cieľ. A preto bude potrebné pokračovať v uvoľnenej menovej politike, pričom prvé zvýšenie sadzieb bude ďaleko za termínom ukončenia nákupov.

Komoditné trhy

Zlato sa začiatkom minulého týždňa dostalo pod 1300-dolárovú hranicu, keď začala opadať nervozita z geopolitického rizika okolo Severnej Kórey z či vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa o tvrdších krokoch voči Iránu. Cene zlata navyše nepomáhali ani jastrabie vyhlásenia centrálnych bankárov v USA, ktorí napriek lenivej inflácii očakávajú graduálne zvyšovanie úrokových sadzieb. Pokles cien zlata mierne brzdila katalánska kríza, kde Madrid prvýkrát v histórii aktivoval článok 155 ústavy, ktorým ruší katalánsku samosprávu. Pri súčasnom skoro bezbrehom trhovom optimizme však cena zlata poklesla o 1,8 percenta na 1 280 amerických dolárov za trójsku uncu. Ropa si v minulom týždni pripísala len mierny zisk, keď konflikty medzi kurdskými a irackými jednotkami na Blízkom východe stále obmedzujú jej prúdenie cez ropovody v Kurdistane o približne dve tretiny štandardného objemu. K neistote prispela aj nedôvera amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Irán dodržiava jadrovú dohodu. Vo štvrtok došlo k výraznejšiemu poklesu potom, čo obchodníci pravdepodobne vyberali špekulatívny zisk postavený práve na týchto fundamentoch, ktoré sa môžu rýchlo zmeniť. Americký ropný benchmark WTI týždeň uzavrel takmer nezmenený na  úrovni 51 dolárov za barel a severomorský Brent si pripísal  jedno percento a jeho cena sa dostala na 58 amerických dolárov za barel.

Devízové trhy

Americký dolár minulý týždeň zosilnel voči košu hlavných svetových mien, k čomu mu pomohli jastrabie vyhlásenia amerických centrálnych bankárov, ktoré len uisťujú trhy o decembrovom raste úrokovej sadzby a o pokračovaní normalizácie v nastavení menovej politiky pri očakávanom odraze inflácie. Na druhej strane doláru pomáha očakávanie pomalého odstraňovania monetárnej akomodácie v eurozóne. Prodolárovým faktorom bolo aj širšie započítavanie doručenia daňovej reformy v USA do konca roka, keď Senát prijal rozpočtovú rezolúciu ako prvý nevyhnutný krok k zníženiu daní. Spoločná mena eurozóny tak voči doláru uzavrela týždeň so stratou troch desatín percenta a menový pár sa obchodoval tesne pod úrovňou 118 dolárových centov.