Slováci narábajú s voľnými peniazmi konzervatívne. Preferujú istotu sporenia, kde majú garantovaný dopredu známy výnos, pričom banke zverené prostriedky spadajú pod poistenie Fondu ochrany vkladov. V skutku zhruba až tri štvrtiny finančného majetku majú uloženého v sporiacich produktoch, čo je jedno z najvyšších čísel v rámci eurozóny. Len máloktorá slovenská domácnosť si však uvedomuje, že výnosy zo sporenia sotva pokryjú mieru inflácie, teda straty kúpnej sily peňazí. Celosvetové štatistiky za ostatné storočie pritom hovoria jasne – ten, kto sporil, reálne prišiel o peniaze. Inak povedané – schudobnel. To však nemožno povedať o investovaní, a to napriek niekoľkým obdobiam vojen, revolúcií, kríz a neistôt spojených s rizikom rozpadu finančného systému, ktoré spôsobili hlboké poklesy akciových búrz.

Skutočnosť, že investovanie dokáže s prehľadom poraziť sporenie, dokazujú aj štatistiky za ostatných 10 rokov. Za toto obdobie dosiahol celkový výnos vkladov splatných na požiadanie na Slovensku ani nie päť percent a vkladov splatných do jedného roka niečo vyše 26 percent. V porovnaní s celkovými výnosmi z rizikovejších investícií do akcií a dlhopisov ide o minimalistické zhodnotenie. Vloženie peňazí do širokého amerického indexu S&P 500 vrátilo vyše 100 percent, európske akcie merané paneurópskym benchmarkom STOXX 600 vyniesli takmer 70 percent podobne ako aj podnikové dlhopisy, pričom výnosy vládnych dlhopisov USA či eurozóny zarobili vyše 50 percent. A to do tohto časového rámca spadali otrasy súvisiace s finančnou krízou, ktorá vypukla koncom roka 2008, následnou dlhovou krízou eurozóny či spomaľovaním rastu rozvíjajúcich sa ekonomík. Azda preto neexistuje pádnejší dôkaz na to, že investovať sa oplatí.

Ak voči riziku averzný Slovák bude investovať dlhodobo, veľkých výkyvov cien investičných inštrumentov sa obávať nemusí. Tie predstavujú skoro bezvýznamnú korekčnú periódu rastového trendu a sú prirodzenou vlastnosťou spätou s investovaním. Platí, že čím dlhší je investičný horizont, tým väčšia je pravdepodobnosť, že peniaze vložené do akcií alebo dlhopisov prinesú kladný reálny výnos. V prípade sporenia platí prakticky presný opak v systéme, kde si centrálne banky pod stabilnou cenovou hladinou predstavujú zväčša permanentnú dvojpercentnú infláciu.

Investovanie však neznamená nutnosť vložiť všetky voľné zdroje na akciové trhy, ale diverzifikovať a vytvoriť si portfólio v závislosti od investičného horizontu, či tolerancie voči riziku. Napríklad balansované portfólio, ktoré obsahuje 40 percent akciových inštrumentov so 40-percentnou expozíciou voči dlhopisom pri 10 percentách hotovosti, sa zhodnotilo ročne v priemere o sedem percent, tvrdia dlhodobé štatistiky. Predpokladajme, že portfólio finančného majetku priemerného Slováka, ktoré takmer neobsahuje investície, dosahuje ročné zhodnotenie maximálne tri percentá. To by znamenalo, že balansované portfólio zarobí po 13 rokoch to, čo Slovákovo po 30 rokoch. Inak povedané, portfólio priemernej slovenskej domácnosti zarobí po 30 rokoch zhruba trojnásobne menej než balansované porfólio.

Ukazuje sa, že najväčším rizikom Slováka vo finančnej oblasti je byť opatrný. Expozícia voči akciám či dlhopisom je napriek ich vyššej volatilite výhodnejšia ako sporenie. Jednou z najlepších možností, ako začať investovať, je práve nákup podielových fondov, kde sú peniaze spravované profesionálmi s cieľom maximalizácie výnosov pri súčasnom rozložení a obmedzení rizika. Ich história siaha do roku 1774, kedy holandský obchodník Abraham van Ketwich založil prvý investičný fond pod názvom „Eendragt maakt Magt“, čo v preklade znamená „V jednote je sila“. Pri príležitosti jeho narodenín, 19. apríla pred 273 rokmi, sa od roku 2012 začal sláviť Medzinárodný deň investičných fondov, najskôr v Nemecku a od roku 2014 aj na Slovensku.