Na začiatku si musíme uvedomiť, že akýkoľvek rebríček starovekých „miliardárov“ je subjektívny. Veď niektorí z nich žili ešte v časoch, keď neexistovali stabilné platidlá. Takisto ani po vynáleze mincovníctva nedokážeme staré zlaté či strieborné mince prepočítať na dnešnú menu, a to už ani neuvažujeme o javoch, ako je inflácia a podobne. Niektoré staroveké civilizácie používali ako platidlá predmety či suroviny, ktorých vtedajšiu hodnotu nevieme zistiť. Napríklad starí Aztékovia a Mayovia mali pre nás exotickú menu, a to kakaové bôby.

Problémom je aj nedostatok dôležitých prameňov. Hmotné pamiatky, napríklad honosné stavby alebo luxusný tovar, nepovedia archeológom, kto ich vlastnil. Väčšinu informácií o bohatstve máme z písomných prameňov, z obdobia staroveku (približne od zač. 3. tisícročia pred Kr. až po 5. storočie po Kr.) ich je príliš málo. Navyše písomné pramene boli u niektorých národov nenávratne stratené alebo zničené (napr. už u spomínaných Mayov), preto veľkosť bohatstva ich vodcov nedokážeme ani odhadnúť. Niekde je zasa situácia taká neprehľadná, že k nejakej výslednej sume sa nedostaneme (staroveká Čína).

Akékoľvek hodnotenie starovekých boháčov je preto založené skôr na ich povesti a legende, čiže vieme o nich, že boli bohatí, lebo si to mysleli ich súčasníci. Existujú síce pokusy o prepočet hodnoty majetku aj u starovekých miliardárov, ale môžeme tomu veriť, keď sa reálne osoby po uplynutí tisícročí menia na legendy?

Dobrí hospodári

Synonymom spravodlivého správcu a dobrého hospodára je babylonský panovník Chammu-rabi alebo Chammurapi (18. – 17. stor. pred Kr.). Možno práve on bol inšpiráciou motivačnej knihy – Najbohatší muž Babylonu. Chammurapi vládol ako kráľ Starobabylonskej ríše. Bol schopný vodca, ale aj diplomat. Do histórie vošiel ako tvorca prvého známeho zákonníka.

salamun_zmensene-original

Panovník Šalamún je zasa synonymom pre inteligenciu a múdrosť. Tento biblický kráľ zjednoteného Izraelského kráľovstva nadviazal na činnosť svojho otca Dávida. Zdrojom jeho bohatstva pravdepodobne bola organizácia diaľkového obchodu, čo by mohla dokazovať aj návšteva kráľovnej zo Sáby. Archeológovia nedávno objavili bohaté medené bane na území dnešného južného Jordánska, ktoré mohli byť ďalšou dôležitou zložkou Šalamúnovho majetku. Dôkazom jeho bohatstva tiež môže byť výstavba jeruzalemského chrámu, ale aj rozsiahly hárem s viac ako tromi stovkami manželiek a konkubín.

Paradoxne, napriek zjavným schopnostiam Chammurapiho a Šalamúna, sa nimi vybudované ríše rýchlo rozpadli počas vlády ich potomkov, čo je len ďalším dôkazom, že gény nemusia nutne znamenať úspech.

Kráľ, čo všetko menil na zlato

V gréckej mytológii existuje množstvo legiend o Midasovi, bohatom kráľovi maloázijskej Frýgie (8. – 7. storočie pred Kr.). Napríklad sa stal rozhodcom v hudobnom súboji, kde súťažil aj boh Apolón. No Midas nechcel uznať jeho jasné víťazstvo, preto mu Apolón zmenil uši na oslie. Podľa iného mýtu bol neuveriteľne bohatý, ale chcel viac, a keď raz získal možnosť, želal si, aby všetko svojím dotykom premieňal na zlato, veľmi rýchlo však oľutoval svoje prianie...

V gréckom a perzskom svete mal povesť boháča aj lýdsky kráľ Kroisos (6. stor. pred Kr.). Používala sa aj metafora – „Bohatý ako Kroisos“. Pravdepodobne bol prvým panovníkom, ktorý dal raziť mince a týmto založil aj prvý fungujúci peňažný systém. Hoci málokto to dnes uzná, tento nápad bol priam geniálny. Kráľ však skončil neslávne. Chcel zaútočiť na Perzskú ríšu, preto požiadal o radu slávnu veštiareň v Delfách. Odpovedali mu: „Keď prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Lenže nik mu nepovedal, že tá ríša bola jeho vlastná krajina.

Medzi boháčov patril aj pôvodne perzský satrapa (niečo ako miestodržiteľ), neskôr nezávislý vládca Kárie (juhozápad Malej Ázie) – Mausolos (4. stor. pred Kr.). Slávny sa stal vybudovaním jedného zo siedmich divov sveta mauzólea v Halikarnasse, ktoré malo slúžiť ako jeho a manželkina hrobka.

Sláva a moc Ríma

Občania Ríma zo senátorského a jazdeckého stavu neustále profitovali z rozrastajúcej sa ríše. Hlavne v 1. storočí pred Kr. tam bolo množstvo jednotlivcov, ktorých by sme mohli zaradiť do nášho pomyselného rebríčka boháčov. Patrili k nim také osobnosti ako Cato, Cicero, Maecenas alebo vojvodca Pompeius. Z nich najmenej známy je obchodník, podnikateľ a diplomat – Maecenas (prelom letopočtu). Pracoval hlavne v službách cisára Octaviana Augusta. Známy sa stal podporou umenia. Financoval slávneho básnika Vergília, ktorý mu venoval svoje dielo Georgica. Pod Maecenasovou záštitou bol aj ďalší významný rímsky básnik – Horatius. Ten spomenul ochrancu vo svojich Ódach. 

forumromanum_vintage-original

Medzi bohatých patrili aj slávni vojvodcovia Pompeius a Caesar. Prvý spomínaný pochádzal z bohatej rímskej rodiny, základom jeho bohatstva sa stal pôvod. Druhou zložkou jeho majetku bola korisť, ktorú získal ako vojvodca. Naproti tomu jeho najskôr spojenec, potom nepriateľ Caesar pochádzal síce zo starobylej rodiny, ale zo skromnejších pomerov. Bohatstvo získal vďaka politike (raz darmo, zisky zo správy provincií išli aj do súkromných vreciek) a tak ako Pompeius z koristi. Nemusíme mať ilúzie, obaja zbohatli aj na obchode s otrokmi. V roku 60 pred Kr. vytvorili politické spojenectvo s najbohatším mužom staroveku – Marcom Liciniom Crassom. Všetci traja sa tak pričinili o pád Rímskej republiky.

Traja najbohatší

Marcus Licinius Crassus patril k najbohatším mužom staroveku, možno aj histórie. Podľa niektorých zdrojov by mal dnes jeho majetok hodnotu viac ako 130 miliárd eur (Zdroje: www.aneki.com, www.businessinsider.com). Na porovnanie, majetok momentálne najbohatšieho muža planéty Carlosa Helu sa pohybuje okolo 53 miliárd eur.

Crassova rodina počas dominancie vojvodcu Gaia Maria v Ríme (začiatok 1. storočia pred Kr.) stratila všetok majetok, možno aj preto Crassus podporoval Gaiovho oponenta Lucia Cornelia Sullu. Stavil na dobrú kartu, pretože Sulla sa stal rímskym diktátorom a svojim stúpencom zabezpečil vrátenie skonfiškovaného majetku. Crassus však išiel ešte ďalej, podieľal sa aj na zabavovaní majetku Sullových oponentov.

Tieto nekalosti tvorili základ jeho bohatstva. Získané prostriedky použil na svoje podnikanie – obchod s otrokmi, bane na striebro či skupovanie pozemkov. Bolo o ňom známe, že rýchlo skupoval hlavne majetky postihnuté požiarom. Napríklad keď niekde horel dom, Crassus rýchlo pribehol a ponúkol majiteľovi, že ho kúpi. Len čo sa dohodli, nahnal množstvo svojich otrokov, aby požiar uhasili a zachránili, čo sa len dá. Pravdepodobne ide o legendu, ktoré často vznikajú pri bohatých ľuďoch.

Neskôr sa dal na politiku, kde okrem seba stavil na jednu práve vychádzajúcu hviezdu, ktorej žiara nakoniec vybuchla ako supernova – Gaia Iulia Caesara. Áno, dalo by sa povedať, že Crassus stvoril Caesara, bez jeho pôžičiek by sa neskorší imperátor presadil ťažšie.

starovek-original

Bohatý mohol byť aj egyptský faraón Amenhotep III. (Amenofis III., 14. stor. pred Kr.). Jeho majetok po prepočte na dnešnú menu prekonáva 118 miliárd eur (Zdroj: www.aneki.com). Egyptu sa počas jeho vlády darilo lepšie. Nie je úplne zrejmé, či mal na to vplyv priamo faraón alebo aj vonkajšie elementy. V každom prípade na panovníka sa ešte tisícročia spomínalo ako na boha plodnosti spojeného s mimoriadnymi výnosmi pôdy. Podľa zachovanej korešpondencie a zvýšeného egyptského exportu do vzdialených krajín (napríklad v Grécku) predpokladáme aj výraznejšie kontakty so zahraničím oproti niekedy až izolovanému Egyptu v predchádzajúcom období.

Tretia v poradí starovekých boháčov by mohla byť egyptská kráľovná Kleopatra VII. Jej majetok sa po prepočte blížil k hodnote 74 miliárd eur (Zdroj: www.aneki.com). O tejto žene by sa dalo naozaj povedať, že v kľúčovom momente svojho života sa napriek riziku rozhodla správne. V rámci dynastických sporov bojovala so svojím bratom Ptolemaiom XIII. o trón faraónov. Do situácie zasiahol Caesar, podľa legendy sa k nemu Kleopatra prepašovala v zrolovanom koberci (možno si spomeniete na film Kleopatra, kde z koberca vyskočila Elizabeth Taylor). Veľký Caesar ju potom dosadil na trón. Jej druhé rozhodnutie už nebolo také dobré, v ďalšej občianskej vojne totiž stavila na Caesarovho veliteľa Marca Antonia proti jeho synovcovi neskoršiemu cisárovi Octavianovi Augustovi.

Kleopatrino bohatstvo spočívalo v prostriedkoch storočia zhromažďovaných egyptskými dynastiami. Nesmieme však zabúdať ani na fakt, že Egypt bol v staroveku sýpkou Stredomoria a z obchodu s obilím plynuli nemalé finančné zisky.

Veľa zo starovekých boháčov získalo svoj majetok vďaka pôvodu, ale do rebríčka by sa nedostali, ak by tento majetok ďalej nezveľaďovali. Na spomínanej osobe Caesara však vidíme, že sa dokázali presadiť aj tí z chudobnejších pomerov. Je zaujímavé, že dvaja z prvej trojice prišli do styku práve s najmocnejším, a ak preženiem, tak aj najschopnejším mužom staroveku – Caesarom. Možno by sme mohli oprávnene uvažovať o fakte, že bohatstvo neznamená nevyhnutne aj moc a vplyv, ale to už je iný príbeh.