Stredoveké hospodárstvo a spoločenské vzťahy boli založené hlavne na vlastníctve pôdy a na jej poskytovaní. Majiteľ pôdy ju dával do léna svojim vazalom, ktorí mu za ňu sľúbili isté, často vojenské povinnosti. Zároveň ju „nájomcovia“ mohli poskytovať ďalej. Takto by sme postupne došli až k najnižšej spoločenskej vrstve poddaných, ktorí sa stali lacnou, skoro až otrockou silou ekonomiky v stredoveku.

V 13. storočí bola „naša“ civilizácia v rozmachu. Niežeby sa všetkým vtedy žilo dobre, ani by vám nikto nemohol zaručiť, že sa vôbec dožijete dospelosti, ale aj tak nastal postrehnuteľný pokrok. Hlavným ukazovateľom potvrdzujúcim tento fakt bol demografický nárast obyvateľstva. Potom však prišlo katastrofálne 14. storočie.
 

Príčiny katastrofy

stredovekkriza-pieter-1-original
Pieter Bruegel - Lovci na snehu

Pri skúmaní krízy na začiatku 14. storočia máme výhodu, že vieme z veľkej časti charakterizovať jej príčiny. V podstate sú tri: preľudnenosť, klimatické zmeny a finančné problémy . V 13. storočí viedla preľudnenosť k čoraz väčšej intenzite využívania pôdy, tak isto sa začali rozvíjať mestá, ktoré síce produkovali mnoho výrobkov, ale ich obyvateľstvo zároveň spotrebovalo obrovské množstvo potravín.

Demografický rozmach predbehol rozvoj technológií, čo znie v súčasnosti paradoxne, ale začiatkom 14. storočia nastal hlad, keďže pôda už nestačila uživiť početnú populáciu. Problémom nebol samotný nárast obyvateľstva, ale skôr nepripravenosť na ďalšie „hladné krky“.

Na začiatku 14. storočia zároveň nastali veľké klimatické zmeny – tzv. Malá doba ľadová. Priame príčiny nepoznáme, ale pravdepodobne patrila do klasického kolobehu zmien počasia. Celkovo sa ochladilo, zimy sa predĺžili , v teplejších obdobiach prišli záplavy, ktoré zničili úrodu.

Napríklad v tomto období skončili svoju existenciu aj vikingské osady v Grónsku. Zmena klímy spôsobila zničenie úrody, a to niekedy viac rokov po sebe. Hospodárstvo stredoveku v podstate s minimálnymi prebytkami nedokázalo pokryť tieto straty. Hladomor postihol aj panovnícke rody a aristokraciu.
 

Čierna smrť

stredovekkriza-smallpox01-original
Mor sa v stredoveku často zamieňal s kiahňami

V roku 1348 sa v Európe objavil mor, prezývaný aj čierna smrť. Jeho bezprostrednými nositeľmi boli blchy na krysách a potkanoch, ale jeho šíreniu pomohli aj ďalšie elementy. V stredovekej Európe boli všeobecne zlé hygienické podmienky, navyše hlad spôsobený preľudnením a klimatickými zmenami viedol k zhoršeniu zdravia populácie. Mor udrel do zoslabnutých ľudských spoločenstiev a priniesol obrovskú katastrofu. V niektorých oblastiach vymrela polovica obyvateľstva.

  
Akoby toho nebolo málo, všeobecný nedostatok vyvolal aj vojny (napríklad známa storočná vojna medzi Anglickom a Francúzskom ). Chaos prial lupičským bandám. Ľudia utekali z vidieka do miest a neobhospodarovalo sa ani to málo úrodnej pôdy, čo malo opäť za následok chýbajúce potraviny – „prekliaty kruh“, odkiaľ nebolo úniku.

 
V západnej Európe vypukli nepokoje medzi samotnými roľníkmi často napojenými na vznikajúce meštianstvo. Vzbury mali aj protináboženský charakter, keďže cirkev tiež patrila k aristokracii a k najväčším majiteľom pôdy. Naopak, niekedy sa povstalci pridávali k rôznym vznikajúcim sektám.

 
Dokladom „vlčích“ časov sú aj dôkazy o zúfalých pokusoch, ako získať nejaké prostriedky na obživu. Časté bolo napríklad vykrádanie čerstvých hrobov a mŕtvi boli olúpení aj o šatstvo. Vzbury, ale aj potreba pracovných síl (keďže veľké oblasti boli vyľudnené), spôsobili isté prehodnotenie spoločenských vzťahov. Tieto malé „revolúcie“ viedli k postupnému ústupu poddanstva v prospech prenajímania pôdy.

 
Paradoxne, v strednej a vo východnej Európe prebiehal opačný proces, kríza skôr prehĺbila poddanstvo a závislosť roľníkov od aristokracie. Možno tu je jedna z príčin neskoršieho pokrokovejšieho vývoja v západnej Európe. Kríza postihla hlavne západnú Európu, strednú a východnú zasiahla o čosi menej.
 

Peniaze v kríze

 
V 13. storočí sa zvýšil aj objem peňazí v obehu, čo tak isto môže súvisieť s demografickým nárastom obyvateľstva. Zároveň boli položené základy moderného finančníctva a vznikali aj prvé banky v „modernom“ zmysle slova. V 14. storočí však aj tu nastávajú problémy, ktoré sú pre výslednú krízu rovnako relevantné ako demografia a klimatické zmeny.

 
Prvým problémom boli zlé pôžičky. Finančníctvo mali v rukách talianski (označovaní ako lombardskí) a židovskí bankári. Pôžičky vyhnali do veľkých výšok hlavne európski panovníci. Istý prím tu hrali hlavne francúzski králi, anglický dvor si však tiež rád nenávratne požičiaval.

Ak si vládca požičal veľkú sumu peňazí a rozhodol sa nezaplatiť ju, zruinoval mnohé bankové domy, prostriedky však zároveň chýbali inde. Ťažké časy viedli aj k protižidovským pogromom , čo tak isto neprospelo financiám, keďže Židia ovládali veľkú časť bankovníctva.
 

Devalvácia a víťazstvo zlata

stredovekkriza-thetriumphofdeath-original
Pieter Bruegel - Triumf smrti

Ďalšou pliagou bolo tzv. obnovovanie meny. Štátna moc (rozumej panovníci a im blízky okruh aristokratov) mohla meniť peniaze v obehu, keďže mala pod kontrolou mincovne aj ťažbu drahých kovov. V podstate sa menili používané mince, keď panovník určil výmenný kurz medzi starými a novými razbami. Vo fungujúcej ekonomike by sa menili len opotrebované mince a mena by sa skôr stabilizovala.

 
Panovníci však túto možnosť nevyužívali na posilnenie meny, ale skôr na znižovanie obsahu drahých kovov v nej. Znižovanie obsahu bolo de facto devalváciou . Obnovovanie meny začali mnohí panovníci zneužívať na vyriešenie svojich dlhov a tiež na získanie ďalších prostriedkov. Podľa francúzskeho historika J. Le Goffa v tom boli opäť „špecialisti“ králi z krajiny galského kohúta. Hoci vladári určovali pevný výmenný kurz medzi starými a novými razbami, nedokázali ho, pochopiteľne, udržať.

 
Vďaka produkcii baní v Afrike, Oriente a v Uhorsku (Kremnica) sa zvyšoval objem zlata v obehu. Zlaté mince vytláčali strieborné. Na prvý pohľad by to mohlo znamenať stabilizáciu meny, ale opak bol pravdou. „Víťazstvo“ zlata nad striebrom viedlo k jeho prílišnej dominancii; tým sa znížila nielen hodnota striebra, ale aj samotného zlata.

Tieto ťažkosti s financiami tak isto spôsobovali všeobecnú krízu spôsobenú demografickým nárastom a zmenou klímy a prehlbovali ju. Výrazne sa na týchto problémoch podieľalo absolutistické zriadenie väčšiny európskych štátov.
 

Hospodárske zotavenie a zmena

 
Ako sme už uviedli vyššie, hlavne v západnej Európe viedla kríza k potrebe pracovných síl. Zemepáni boli donútení pôdu prenajímať a nenútiť na nej pracovať neslobodné obyvateľstvo. Páni sa dokonca museli vzdať niektorých svojich práv. Zároveň existovalo veľké množstvo opustenej pôdy a podnikaví roľníci sa mohli viac prejaviť.

Takáto zmena vzťahov sa nakoniec ukázala prospešná pre obe strany. Dôležitým momentom bol aj fakt, že poľnohospodári sa začali viac špecializovať na plodiny či na zvieratá, ktoré boli pre nich komerčne výhodnejšie . Napríklad v niektorých oblastiach sa rozšírilo pestovanie vínnej révy.

 
Začali sa objavovať pokročilejšie spôsoby obhospodarovania pôdy. Tak isto sa využívali nové vynálezy, napríklad vodná energia slúžila pri spracovaní vlny. Možnosť rýchlejšie vyrábať látky z vlny viedla k rozšíreniu pasienkov. Vznikla prvá výroba a s ňou sa zintenzívnil aj obchod.
 

Prvá ekonomická kniha

stredovekkriza-jan_van_grevenbroeck-_venetian_doctor_during_the_time_of_the_plague__museo_correr-_venice-original

Lekári - špecialisti na mor nosili
v stredoveku masky so zobákom

V druhej polovici 14. storočia sa objavilo vynikajúce, aj keď dnes menej známe dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo západný svet. V roku 1360 rektor Parížskej univerzity Mikuláš z Oresme napísal dielo O peniazoch (Pojednanie o pôvode, povahe, práve a pozmeňovaní peňazí). Je to v podstate prvá moderná ekonomická kniha.

Mikuláš pochopil, že vtedajšia ekonomika je výrazne spojená s politikou. Poukázal na zhubné následky znižovania hodnoty peňazí. Podľa jeho diela by panovníci mali zaistiť stabilitu meny , pretože nie je ich majetkom, ale vlastníctvom všetkých. Jeho traktát ovplyvnil najmä niektorých francúzskych panovníkov (Ján II. Dobrý, Karol V.), ktorí sa začali viac snažiť o udržanie finančnej stability a neznižovali hodnotu peňazí. Samozrejme, nerešpektovali to všetci vladári, ale pomohla aj čiastočná snaha a hospodárstvo sa naštartovalo.

 
Našim predkom sa teda podarilo odvrátiť katastrofu. Po „čiernom“ 14. storočí nastal ďalší civilizačný rozmach hlavne v západnej časti Európy. V 15. storočí sme opustili náš kontinent a vydali sa objavovať svet. Ako mýtický vták fénix sme povstali z popola.

Foto: Wikimedia Commons