USA však majú na toto vystúpenie z radu niekoľko dôvodov, ktoré môžu siahať od vyššej kriminality až po veľmi vysoké rozdiely vo výdavkoch rôznych príjmových skupín, ktorých rozdelenie je znázornené v grafe č. 2. Na percento najbohatších v tejto krajine pripadá takmer 20 percent celkových výdavkov na zdravotníctvo, zatiaľ čo na 5 percent najbohatších pripadá až polovica ich celkovej hodnoty v roku 2009. Na druhej strane zasa Grécko jasne ukazuje, že očakávaná dĺžka života môže rásť aj pri znižujúcich sa výdavkoch, ktorým sa krajina musela podrobiť pri uťahovaní opaskov po finančnej kríze.

Graf č. 1: Vzťah výdavkov na zdravotníctvo na osobu vyjadrených v dolároch a očakávanej dĺžky života. Vývoj vybraných krajín medzi rokmi 2000 a 2014.

/data/MediaLibrary/articles/11213/graf-1.pngZdroj: J&T Banka na základe dát výdavkov na zdravotnú starostlivosť podľa OECD a očakávanej dĺžky života podľa Svetovej banky

Graf č. 2: Kumulatívne distribúcia osobných výdavkov na zdravotnú starostlivosť v USA za rok 2009. Prvé percento najbohatších spotrebiteľov predstavuje až 20 percent celkovej hodnoty, zatiaľ čo 5 percentám spotrebiteľov zodpovedá až takmer polovica celkovej spotreby v sektore zdravotníctva. 

/data/MediaLibrary/articles/11213/graf-2.pngZdroj: NIHCM Foundation Data Brief July 2012