Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceána minulý týždeň klesali, keď sa stali obeťou bômb jastrabo vnímaného slovníka prezidenta ECB Maria Draghiho, ako aj šéfa Bank of England Marka Carneyho o možnosti redukcie menových stimulov. V  skutočnosti neboli až také jastrabie, len sa snažili s dostatočným predstihom avizovať, že raz príde k zníženiu kvantitatívneho uvoľňovania a k zvýšeniu sadzieb, ak sa ekonomiky udržia v súčasnej kondícii. Samotné pripustenie tejto možnosti však znamenalo akoby otvorenie Pandorinej sk  rinky konca extrémne uvoľnenej menovej politiky, hoci neskôr sa objavili správy, že Draghiho slová boli zle pochopené a nemajú byť vnímané ako okamžité uťahovanie menových podmienok. Výsledkom však bol pokles paneurópskeho bluechipsového indexu Euro Stoxx 50 o 2,9 percenta pri stratách nemeckého indexu DAX 30 o 3,2 percenta, francúzskeho indexu CAC 40 o 2,8 percenta a britského indexu FTSE 100 o 1,5 percenta. Americké akcie tiež strácali, no pre oslabenie dolára menej ako európske. Bluechipsový index Dow Jones odovzdal 0,2 percenta pri strate širokého indexu S & P 500 o 0,6 percenta a technologického indexu Nasdaq Composite o 2,0 percenta.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové krivky v Severnej Amerike, ako aj v Európe sa posunuli výrazne nahor po prejave šéfa ECB Maria Draghiho, v ktorom pripustil úpravu menových stimulov. Aj guvernér Bank of England Mark Carney pripustil, že v budúcnosti bude musieť prísť k redukcii menových stimulov. Navyše tiež šéf Bank of Canada Steven Poloz sa prezentoval jastrabím slovníkom. Zaujímavosťou bolo, že šéfka Fedu Janet Yellenová sa vyslovila, že chce pokračovať v odstraňovaní menovej akomodácie, ale trhy jastrabie slová Fedu na rozdiel od ostatných veľkých centrálnych bánk ignorujú. V každom prípade krátky koniec americkej výnosovej krivky sa posunul na osemročné maximá, keď sa dvojročný výnos pohybuje na úrovni takmer 1,4 percenta, pričom 10-ročný výnos dosiahol hladinu 2,3 percenta, čo predstavuje týždennú zmenu 16 bázických bodov a posun na mesačné maximá. Rádovo o dvadsať bázických bodov sa za týždeň posunuli nahor aj 10-ročné výnosy dlhopisov eurozóny, keď nemecký dosiahol na konci minulého týždňa úroveň 0,47 percenta, čo predstavuje trojmesačné maximá.

Komoditné trhy

Zlato v ostatnom týždni pokleslo o 1,2 percenta a cena skončila tesne nad 1 240 americkými dolármi za trójsku uncu. Cenu zlata tlačili nadol najmä vyššie výnosy na dlhopisových trhoch, ktoré vzrástli v očakávaní postupného ukončovania uvoľnenej monetárnej politiky po celom svete v reakcii na jastrabo vnímaný slovník šéfa ECB Maria Draghiho. V júni tak žltý kov zaznamenal prvý mesačný pokles v tomto roku. Ropa sa v minulom týždni odrazila z niekoľkomesačných miním, keď sa jej prudký pokles začínal javiť ako prehnaný. Rast však nemožno pripísať lepšej nálade medzi obchodníkmi, ktorí sú stále pomerne skeptickí pre vysoké globálne zásoby. Tie sa nedarí znížiť ani OPEC, ktorého akákoľvek snaha obmedziť produkciu je prakticky anulovaná rastom ťažby najmä v USA, ale aj v Líbyi či v Nigérii. Plusom pre ropu v minulom týždni však bol prekvapujúco veľký pokles zásob amerických benzínov. Výsledkom bol rast európskeho benchmarku Brent o 5,2 percenta na 47,9 dolára a amerického benchmarku WTI o 7,0 percenta na 46 dolárov.

Devízové trhy

Euro prudko zosilnelo o vyše dve percentá voči americkému doláru nad 114 dolárových centov, teda na 13-mesačné maximá potom, čo prezident ECB Mario Draghi vyhlásil, že vzhľadom na solídne zdravie ekonomiky eurozóny sa začína rysovať priestor na redukciu stimulovania ekonomiky uvoľnenou monetárnou politikou. Rast eura mierne obmedzil dodatkom, že akomodácia je naďalej potrebná na rast inflačných tlakov a na dosiahnutie cenovej stability v podobe inflácie tesne pod dvomi percentami. Trhy navyše akoby odignorovali pozitívny výhľad šéfky Fedu Janet Yellenovej ohľadom ekonomiky USA, keď neveria v dynamickejšie zvyšovanie úrokových sadzieb Americkou centrálnou bankou. To dostalo dolár pod predajný tlak aj voči ďalším hlavným svetovým menám.