Ešte na začiatku roka pritom na trhu prevládal býčí sentiment na americký dolár, keď investorov lákali sľuby Donalda Trumpa a jeho ekonomickej agendy, nižších daní a investícií do infraštruktúry. Okrem toho Fed zvyšoval sadzbu podľa očakávaného tempa. Navyše ohlásil postupnú redukciu svojej niekoľkobiliónovej súvahy nahromadenej počas niekoľkých rokov kvantitatívneho uvoľňovania. Prospekty parity dolára a eura sa však rozplynuli, keď centrálni bankári začali upozorňovať na lenivú infláciu, ale najmä potom, čo republikáni v Kongrese len ťažko hľadajú spoločnú reč v legislatívnych procesoch.

Väčšiu pozornosť spomedzi centrálnych bánk by okrem toho mohli dostať ECB a Bank of Japan, ktorých potenciál na uťahovanie monetárnej politiky je oveľa väčší, hoci kým sa k tomu tieto centrálne banky dostanú, ešte nejaký čas uplynie. Stávky investorov na silnejšie euro voči doláru tak dosahujú takmer šesťročné maximá. Doláru však ešte stále môžu pomôcť spomaliť oslabovanie nižšie dane a repatriácia zahraničného zisku spoločností, ktoré by mala priniesť daňová reforma.

Graf č. 1: Percentuálna ročná zmena dolárového indexu vyjadrujúceho silu amerického dolára voči košu hlavných zahraničných mien, pozostávajúcemu z eura, japonského jenu, britskej libry, kanadského dolára, švédskej koruny a švajčiarskeho franku.

/data/MediaLibrary/articles/12657/graf1.pngzdroj: Bloomberg