Pozornosť si kontroverzným spôsobom vyslúžil aj prezident USA Donald Trump, ktorý pokračovanie vlády podmienil financovaním múru na hraniciach s Mexikom. Stavbu, ako sa zatiaľ zdá, nebude platiť Mexiko, ako to Trump uvádzal v predvolebných sľuboch, ale americkí daňovníci. Situáciu na konci týždňa zachraňoval jeho ekonomický poradca Gary Cohn, ktorý očakáva dokončenie daňovej reformy do konca tohto roka.

AKCIOVÉ TRHY

Akciové trhy v USA si v minulom týždni pripisovali zisk, zatiaľ čo európske akcie reagovali poklesom. Minulý týždeň trhy vyčkávali na vystúpenia šéfov centrálnych bánk USA a eurozóny. Oni však svoj priestor na konferencii v Jackson Hole v americkom Wyomingu využili na varovanie pred dereguláciou finančného sektora, zatiaľ čo ekonomiku stále podporuje extrémne uvoľnená monetárna politika. Prezident ECB Mario Draghi len poznamenal, že ECB naďalej chýba evidencia udržateľného rastu inflácie smerom k dvojpercentnému cieľu centrálnej banky. Investorom na oboch brehoch Atlantiku tak ostáva len čakať do 7. septembra na zasadnutie ECB a do 20. septembra na zasadnutie Fedu, ktoré by mohli vrhnúť svetlo na ďalšie smerovanie monetárnych politík najväčších centrálnych bánk na svete. Karty však stále môže zamiešať Donald Trump a americký Kongres pre schvaľovanie štátneho rozpočtu a naň viazané zvyšovanie dlhového stropu. Prezident USA navyše pokračovanie vlády podmienil Kongresu financovaním sľubovaného múru na hraniciach s Mexikom. Trump pritom vo svojej predvolebnej kampani sľuboval, že projekt bude financovať Mexiko, a nie americkí daňovníci. Americkým akciám pomohli tiež správy, že ekonomická agenda Donalda Trumpa napreduje, čo potvrdil aj jeho ekonomický poradca Gary Cohn, ktorý očakáva dokončenie daňovej reformy do konca tohto roku. Americký široký akciový index S & P vzrástol o 0,72 percenta. Rastom ho prekonal index technologických titulov Nasdaq, ktorý si pripísal 0,79 percenta, a najmenej vzrástol bluechipsový index Dow Jones, a to o 0,64 percenta. Menej sa darilo európskym akciovým indexom. Euro Stoxx 50 poklesol o 0,22 percenta, kam ho nasledoval aj francúzsky CAC40 stratou 0,19 percenta. Nepatrný zisk 0,02 percenta si pripísal nemecký Dax30. Najviac zo všetkých si pripísal britský index FTSE100, ktorý vzrástol o 1,06 percenta.

DLHOPISOVÉ TRHY

Výnosy štátnych dlhopisov USA, Nemecka a Francúzska v minulom týždni poklesli, keďže investori sa pripravovali na vystúpenia šéfov centrálnych bankárov v Jackson Hole. Po vypätej situácii z predošlých týždňov, keď pozornosť upútaval konflikt medzi Severnou Kóreou a USA, nepokoje v americkom Charlottesville, a po teroristických útokoch v Španielsku sa situácia na finančných trhoch upokojila. Šéfka Fedu Janet Yellenová ani prezident ECB Mario Draghi však trhom vo svojich prejavoch neposkytli očakávané ozrejmenie smerovania monetárnej politiky centrálnych bánk. Trhy pritom striehnu na akékoľvek indikácie uťahovania monetárnej politiky Fedu, ktorý pripustil možnosť ohlásenia redukovania svojej bilancie na septembrovom zasadnutí. Od Maria Draghiho sa očakávali komentáre k sile eura, ktorá podľa zápisnice z posledného zasadnutia centrálnej banky znepokojuje jej predstaviteľov. Výnos štátneho desaťročného dlhopisu USA a Nemecka v minulom týždni poklesol o 3 bázické body. O dva body klesol výnos francúzskych dlhopisov. Dlhopisy Španielska a Talianska vzrástli o 5 a o 7 bázických bodov.

KOMODITNÉ TRHY

Zlato v minulom týždni zosilnelo, a to aj napriek upokojeniu vypätej situácie na finančných trhoch, a nesmerodajné vyjadrenia centrálnych bankárov tak pomohli aj žltému kovu. Uťahovanie monetárnej politiky by totiž nateraz mohla znepríjemniť lenivá inflácia v USA aj v eurozóne. Centrálni bankári navyše budú musieť sledovať tiež schvaľovanie štátneho rozpočtu USA, ako aj naň viazané zvýšenie dlhového stropu, ktoré by mohli zapríčiniť volatilitu na trhoch. Otázniky opäť vyvolal prezident USA Donald Trump, podmieňujúc pokračovanie vlády splnením svojho predvolebného sľubu postaviť múr na hraniciach s Mexikom, ktorého financovanie má odklepnúť Kongres. Ropa v ostatnom týždni strácala, keď ich začiatkom týždňa sklamalo bezvýsledné rokovanie členov OPEC o dodržiavaní obmedzenej produkcie zúčastnených krajín. Týždňovú stratu spomalili nižšie zásoby v USA a nakoniec prírodná katastrofa v Texase, ktorá ohrozila rafinériu zodpovedajúcu približne desiatim percentám rafinérskych kapacít USA. Zlato si pripísalo 0,58 percenta na 1 291,37 amerického dolára za trójsku uncu. Ropné benchmarky WTI a Brent poklesli o 1,32 a 0,59 percenta na 47,87 a 52,41 amerického dolára za barel.

DEVÍZOVÉ TRHY

Jedny z najvýraznejších pohybov zaznamenali v minulom týždni devízové trhy. Euroví investori zobrali Draghiho mlčanie o sile jednotnej meny eurozóny ako býčí signál, ktorý jednotnú menu poslal voči doláru na najvyššiu úroveň od začiatku roku 2015, keď ECB spustila svoj program kvantitatívneho uvoľňovania. Nespresnenie monetárnej politiky centrálnymi bankármi, naopak, oslabilo americký dolár, ktorý tak poklesol voči košu hlavných zahraničných mien tiež na približne dvaapolročné minimá. Euro okrem dolára silnelo aj voči väčšine hlavných zahraničných mien a vymazávalo tiež straty voči bezpečne vnímanému švajčiarskemu franku či japonskému jenu, ktoré investori preferovali počas konfliktu USA so Severnou Kóreou. Dolárových investorov pritom nepresvedčili ani informácie o napredovaní ekonomickej agendy Donalda Trumpa, ani slová ekonomického poradcu prezidenta USA Garyho Cohna, že administratíva by mohla dlho očakávanú daňovú reformu dokončiť do konca tohto roku. Na stole je totiž zatiaľ predovšetkým schvaľovanie štátneho rozpočtu USA a zvýšenie dlhového stropu, ktoré môžu skomplikovať nezhody v Kongrese, ale aj samotný prezident. Euro voči doláru zosilnelo o 1,37 a menový pár sa obchodoval za 119,20 dolárového centa. Euro výrazne zosilnelo aj voči britskej libre, a to o 1,3 percenta, čo posunulo menový pár na 92 britských pencí za euro.