Akciové trhy

Silné korporátne fundamenty v USA v podobe rastu ziskovosti, ktorá prekonáva očakávania, či repatriácie hotovosti a rastu spätných odkúpení akcií tlačila americké akcie nahor tesne pod historické maximá. Široký index S & P 500 rástol na týždennej báze o 0,8 percenta a technologický index Nasdaq Composite pridal takmer rovné jedno percento, pričom po silných štvrťročných číslach trhová kapitalizácia výrobcu iPhonov Apple, ako prvej verejne obchodovanej firmy v USA, prekonala magickú hranicu jedného bilióna dolárov. Historické maximá odolali azda len pre opätovne zvýšenú nervozitu okolo protekcionizmu v zahraničnom obchode, keď americký prezident Donald Trump zvažuje zvýšenie dovozných ciel na čínsky tovar z 10 a 25 percent a Čína už oznámila, že je pripravená na odvetné opatrenia. Na to doplatili európske akcie, ktoré sa inak takisto tešia zo solídnej kvartálnej výsledkovej sezóny (hoci nie takej skvelej ako v USA), a poklesli merané indexom STOXX 600 o 0,7 percenta, ako aj akcie na rozvíjajúcich sa trhoch, ktoré podľa MSCI Emerging World odovzdali 1,7 percenta, a čínsky index Shanghai Composite stratil až 4,6 percenta.

Dlhopisové trhy

Napriek tomu, že svetová ekonomika mimo americkej ukazuje po zaváhaní v prvom polroku známky akcelerácie a americký región ďalej robustne rastie pri odraze inflácie, pričom Fed opätovne deklaroval zámer postupne zvyšovať sadzby, výnosy na dlhopisových trhoch sa minulý týždeň výraznejšie nepohli.Dôvodom bola už zmienená opätovne zvýšená nervozita okolo obchodnej vojny. Desaťročný americký výnos sa tak udržal tesne pod trojpercentným levelom a nemecká „desina“ na šialene nízkej úrovni 0,4 percenta voči inflácii. Pod tlak sa logicky dostali ceny na rozvíjajúcich sa trhoch. A pohyb nastal aj na talianskych dlhopisoch s 18-bodovým rastom 10-ročného dlhopisu na 2,93 percenta, kde parlament začína rokovať o budúcoročnom štátnom rozpočte a trhy sa obávajú, že populistická vláda nedokáže byť fiškálne rigorózna.

Komoditné trhy

Zlato pokračovalo v klesaní na nové ročné minimá, keď minulý týždeň stratilo 0,8 percenta a končilo na necelých 1 214 dolároch. Na kov už dlhší čas pôsobí silný dolár, deeskalácia geopolitických rizík typu Severná Kórea a Sýria či svižný rast svetovej a najmä americkej ekonomiky, ktorý napovedá, že Fed bude pokračovať v ďalšom zvyšovaní úrokových sadzieb. A žltý kov na riziko obchodnej vojny zásadne nereaguje. Ropa končila v mínuse, keď Brent odovzdal 1,5 percenta a zatváral týždeň na 73,2 dolára pri 0,3-percentnej strate WTI, ktorej cena sa v minulý piatok zastavila na hladine 68,5 dolára. Podpísali sa pod to silnejší dolár, rast amerických zásob ropných produktov, ako aj nervozita okolo obchodnej vojny.

Devízové trhy

Dolár v minulom týždni získal na sile voči košu hlavných svetových mien, pričom voči spoločnej menej eurozóny sa posilnil o 0,8 percenta na 115,7 centa. Hlavným dôvodom rastu sily dolára boli zvýšené úrovne napätia týkajúceho sa bariér v zahraničnom obchode, keď si USA aj Čína navzájom pohrozili ďalšími clami. Minulý týždeň zvýšila sadzby Bank of England z 0,5 na 0,75 percenta, libra však nedokázala výrazne rásť, keď jej guvernér Mark Carney mal jasne holubičí prejav a vystríhal pred neistotami brexitu. Zvýšenie sadzieb na 1,25 percenta z 1,0 zo strany Českej národnej banky nedokázalo podporiť ani českú korunu, ktorá je v ostatných mesiacoch pod tlakom najmä pre externé dôvody v podobe silného dolára.