Rodina Rothschildovcov je dnes obľúbeným námetom pre prívržencov rôznych sprisahaneckých teórií. Prisudzuje sa jej podiel na porážke Napoleona či na víťazstve Severu proti Juhu v americkej občianskej vojne.

Napoleon financií

Britský historik N. Ferguson výstižne označil Nathana Mayera Rothschilda, zakladateľa rodiny bankárov, za Napoleona financií. V 19. storočí bola ich banka najväčšou finančnou inštitúciou na svete. Príkladom bohatstva rodiny môže byť vlastníctvo až štyridsaťjeden zámkov po celej Európe.

Nathan Rothschild sa síce narodil v Nemecku, ale šťastie skúsil vo Veľkej Británii. Prišiel tam v roku 1799 a vrhol sa na obchod s textilom. Do bankovníctva sa pustil až v roku 1811. K tomuto podnikaniu sa pridali aj jeho štyria bratia. Spolu otvorili pobočky ich bankového domu vo viacerých mestách starého kontinentu. Nathana, malého, čiastočne tučného muža, v samotnej rodine prezývali „vrchný veliteľ“, pretože rozhodoval o všetkých krokoch svojich súrodencov. Keďže v Európe vtedy vypukli boje s Napoleonom, najskôr sa venoval pašovaniu zlata do Európy počas francúzskej blokády Británie.

nathan_rothschild-original

Dňa 18. júna 1815 sa stretli spojenecké sily Británie, Pruska, nemeckých štátov a Holandska pustili do boja proti armáde malého Korzičana Napoleona pri dedinke Waterloo. Podľa historika N. Fergusona však išlo o viac ako o bitku medzi dvomi armádami. Bol to zároveň stret dvoch súperiacich finančných systémov. Francúzskeho, podobného starovekej Rímskej ríši, ktorého základom bolo rabovanie a expanzia proti britskému postavenému na dlhu.

Briti na financovanie konfliktu s Napoleonom vydali dovtedy najväčšie množstvo dlhopisov a ich štátny dlh sa strojnásobil. V predvečer osudovej bitky pri Waterloo klesla hodnota britských štátnych dlhopisov zo 100 libier na 50.

Podľa legendy práve v tomto momente Nathan Rothschild získal svoje prvé milióny. Vraj sledoval bitku a do Londýna sa dostal ešte skôr ako informácia o britskom víťazstve. Neskôr dokonca nacisti vo svojej propagande (Darmo J. Goebbels zneužil všetko) išli ešte ďalej a tvrdili, že Rothschildovci podplatili francúzskych generálov.

Skutočnosť však bola úplne iná, rodinu táto bitka skoro zruinovala. Mohli by sme skôr tvrdiť, že Nathanova banka bola taká silná, že ju nezničili ani veľké straty v súvislosti s bitkou pri Waterloo.

Pán Rothschild je veľmi užitočný priateľ

Briti potrebovali v bojoch proti Napoleonovi hotové peniaze. Získali ich vydávaním štátnych dlhopisov, ale nastal ďalší problém. Napríklad, keď sa vylodili v Portugalsku, potrebovali zásobovať svoju armádu. Podobné logistické problémy mali všetky armády.

V stredoveku zásobovanie riešili špeciálne jednotky, ktoré plienili krajinu a prinášali zásoby pre hlavnú časť armády (napríklad v tureckej armáde to boli neslávne známi martalovci.). Postupne sa však od týchto praktík upúšťalo, nevieme povedať, či z morálnych alebo skôr z praktických príčin.

Briti, ktorí mali hotovosť vďaka dlhopisom, to riešili nákupom. Pri vylodení v Portugalsku však nastali problémy, obchodníci totiž nechceli prijať armádne zmenky a pýtali hotovosť. Britská vláda preto poverila Nathana, aby zhromaždil v Európe zlaté a strieborné peniaze a dopravil ich do Portugalska. Rothschildovci zásluhou pobočiek po celej Európe a vzhľadom na skúsenosti s pašovaním dokázali zhromaždiť sumu peňazí a previezť ju k britským vojskám. Niekedy dokonca došlo k paradoxu, keď anglická expedičná armáda platila svoju logistiku francúzskymi peniazmi.

Pre Rothschildovcov napriek ich kontaktom a rodinnej sieti v Európe to bola veľmi riskantná operácia, ale aj tak v nej získali prvý kapitál. Okrem zháňania hotových peňazí pre britský expedičný zbor sprostredkúvali aj pôžičky ďalším spojencom. Ako poznamenal britský ministerský predseda: „Pán Rothschild je veľmi užitočný priateľ.“

Napoleon sa po prvej porážke a po vyhostení na ostrov Elba dokázal ešte vrátiť a na čas obnoviť svoju vládu vo Francúzsku (1815). Nathan Rothschild pohotovo reagoval, hneď začal skupovať zlato (prúty a mince) a dal ich k dispozícii vojsku, takisto opäť zabezpečil pôžičky pre spojencov. Jeho provízie z obrovských súm boli medzi 2 až 6 percentami, ale jedno riziko podcenil. Počítal totiž, že tak ako všetky dovtedajšie vojny s Napoleonom, ani táto sa tak skoro neskončí. Bol to však fatálny omyl.

  

rotchild_erb-original

Peniaze sú bohom dnešnej doby a Rothschild je ich prorokom

Britský veliteľ A. W. Wellington dokázal malého Korzičana poraziť už v prvej väčšej bitke pri belgickej dedinke Waterloo. Víťazstvo bolo síce tesné, ale Napoleona zastavilo. Táto správa nebola však dobrá pre Rothschildovcov, ktorí nakúpili obrovské množstvo zlata a mincí na dlhšie obdobie. Lenže Nathan mal dobre zorganizovanú informačnú službu a o porážke Napoleona sa dozvedel asi o 48 hodín skôr ako britská vláda. Napriek tomu bol v zložitej situácii. Nakúpil totiž množstvo zlata, ktorého cena išla nahor, ale keď sa armády rozpustili, jeho hodnota klesala.

Nathan sa rozhodol pre hazardnú finančnú operáciu. Začal vo veľkom nakupovať dlhopisy britskej vlády. Čakal totiž, že ukončením vojny už nebude potreba toľkých pôžičiek. Samotní Nathanovi bratia strácali nervy, ale on pevne trval na svojom a nakoniec mal pravdu.

Ceny vládnych dlhopisov začali stúpať, lenže „Napoleon financií“ ich nepredal hneď, ale až o dva roky! Zbavil sa ich až potom, keď ceny dlhopisov stúpli o 40 percent (myslím, že dnešné vlády by niečo také považovali za zázrak). Za necelé dva roky zarobil v prepočte na dnešné pomery skoro 700 miliónov eur (ráta sa aj s takými elementmi ako inflácia a podobne, zdroj N. Ferguson: Vzostup peňazí).

Nathan Rothschild dokázal zrejmú porážku premeniť na svoje fenomenálne víťazstvo. Asi málokto uskutočnil takú riskantnú finančnú operáciu a zároveň za krátky čas tak zbohatol. Dnešní mágovia financií ako G. Sörös a W. Buffett sú oproti N. Rothschildovi len učni bez maturity. Ako povedal nemecký básnik  H. Heine: „Peniaze sú bohom dnešnej doby a Rothschild je ich prorokom.“

Ovládnutie svetového finančného trhu

Nasledujúce polstoročie postupovala rodina Rothschildovcov v ovládaní svetových financií závratným tempom. Ich úspech bol taký mimoriadny, že dnes tomu ľudia nedokážu veriť, a preto ho spájajú až s „mystickými“ príčinami.

Rothschildovci mali niesť zodpovednosť za všetky veľké či malé zmeny v dejinách. Vraj „rozhodujú“ o pomenovaní nového produktu firmy Apple (Rothschild sa ráno zobudí a zavolá S. Jobsovi: „OK, nazvi to iPod.“) alebo majú „kontakty“ na mimozemšťanov. No pravda bude prozaickejšia.

Získaný kapitál po skoro osudnom Waterloo dokázali ďalej zveľaďovať. Ovládli obchod s vládnymi dlhopismi, dokonca ho v niektorých štátoch zmonopolizovali. Zaviedli aj novinku, keď z dlhopisov urobili medzinárodnú záležitosť. Dovtedy ste si napríklad úroky z dlhopisov v Prusku mohli vybrať len v krajine pôvodu, ale Rothschildovci zaviedli možnosť výberu vo všetkých ich pobočkách v Európe.

Dlhopisy boli síce ich hlavným biznisom, ale investovali aj inde, aby rozložili prípadné riziká. Stále obchodovali s peniazmi a s poistkami. Investovali do železníc, čo bola v 19. storočí naozaj dôležitá akcia, otvárali bane a hute, pôsobili ako privátni bankári.

Ako vravel otec Nathana a jeho štyroch bratov: „Ak nedokážete donútiť ostatných, aby vás milovali, donúťte ich, aby sa vás báli.“

A presne to sa v prvej polovici 19. storočia udialo. Rothschildovci sa stali skutočne mocnými. Samozrejme, moc využívali vo svoj prospech a podieľali sa aj na historických udalostiach. Nie však tak, ako si myslia priaznivci sprisahaneckých teórií. Napríklad fakt, že odmietli kupovať konfederačné dlhopisy v americkej občianskej vojne, spôsobilo ekonomické problémy južanskej vláde. Či tak urobili pre svoj odpor k otroctvu, alebo zvážili finančné riziká, dnes už nezistíme.

Ich bohatstvo vyvolalo strach a závisť, ktorá pretrváva dodnes. Áno, mnohé ich spôsoby (získavanie informácií nebolo niekedy nič iné len špionáž či úplatkárstvo) sú z morálneho hľadiska pochybné. Na druhej strane svojou pracovitosťou, vôľou a inteligenciou dokázali nemožné.

Rothschildovci vďaka dlhopisom vytvárali vo svete novú spoločenskú elitu, ktorá získala prostriedky z úrokov a z investovania. Aj oni prispeli k zániku starej rodovej aristokracie (samozrejme, nesmieme zabudnúť na význam francúzskej revolúcie), a tým aj k premene nášho sveta.

 

 

Foto: www.wikipedia.sk