Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou.

Spôsobili zánik olovené trubky?

Na začiatku musíme povedať, že Rímska ríša v istom smere vôbec nezanikla. Konvenčne sa v učebniciach uvádza dátum 476 po Kr. V tom roku však skolabovala len jej Západorímska časť, na rozdiel od jej „sesterskej“ Východorímskej, ktorá existovala ešte mnoho storočí, aj keď mnohé faktory už boli iné.

O príčinách kolapsu Rímskej ríše sa špekuluje už dlho. Postupne sa objavilo množstvo viac či menej presvedčivých teórii o príčinách kolapsu tisícročnej ríše. Vina sa niekedy zvalila až na absurdné dôvody. Asi najviac uletená je teória, že zánik spôsobili olovené trubky na distribúciu vody v rímskych mestách. Čiže Rimania pili jedovaté olovo mnoho storočí, no rozpad ich štátu nastal až po tisíc rokoch existencie a neustálej konzumácie škodlivín?!

roman_web-original

Rímske impérium nepoložilo ani využívanie otrokov a ich práce. Kolaps mal nastať pri ich nedostatku. Autori týchto myšlienok však zjavne ignorovali fakt, že to bolo práve otroctvo, ktoré napríklad naštartovalo ekonomiku stredovekej Európy. Navyše vzhľadom na vojny tohto „artiklu“ nebol nikdy nedostatok.

Ako ďalšia častá príčina zániku sa uvádza nastupujúce kresťanstvo. Vyčítajú mu neschopnosť riadiť spoločnosť, alebo neochotu kresťanov bojovať vo vojnách. Hneď po zániku Rímskej ríše však nové náboženstvo dokázalo, že spoločnosť dokáže riadiť efektívne a profesionálne. To, že pri tom používali nie práve najsvätejšie prostriedky, je už druhá vec. Rovnako je spochybniteľná slabosť kresťanov vo vojenstve; stačí, keď si spomenieme na neskoršie križiacke výpravy.

Príčinou zániku neboli ani barbarské, väčšinou germánske kmene. Ten, kto pozná rímsku vojenskú mašinériu, mi dá za pravdu, že na antické pomery primitívnejší Germáni by nemali proti plnej sile Rimanov najmenšiu šancu. Barbari boli skôr dôsledkom, ako príčinou.

Civilizácie ako pieskové hrady

rr_web-original

Všetky civilizácie a kultúry majú zakódovaný vlastný zánik už v momente svojho vzniku. Asi každý z nás v detstve staval pieskové hrady, čiže vieme, že jednotlivé zrniečka piesku sa dávali do pohybu už hneď po dokončení stavby. Keď sa pohybovalo jedno zrniečko, hrad sa nezosypal, ale ak sa ich dalo do pohybu viac, spúšťali reťazovú reakciu a naše detské kráľovstvá zanikali v pieskovej lavíne.

Podobne je to aj s ríšami či civilizáciami. Každú z nich vytvára súbor elementov so vzájomnými vzťahmi. Každý faktor (element) je ako zrniečko. Pokiaľ sa sype len jedno, civilizácia to zvládne, no ak sa spustí lavína, ríše zanikajú.

Čiže môžeme povedať, že Rímska ríša začala zanikať už vtedy, keď Romulus zabil svojho brata Réma (vychovala ich vlčica) a založil Večné mesto.

Ríša ako firma

Rímsku ríšu by sme mohli prirovnať k veľkej firme. Rovnako začínala v malom, veľa dosiahla vďaka expanzii, vyskúšalo sa tam viacero systémov riadenia (kráľovstvo, republika, cisárstvo). Jej generálni manažéri (cisári, vojenskí velitelia, členovia senátu) sa tak isto pokúšali „ríšu-firmu“ umiestniť na nové trhy, zachrániť pred pádom alebo niekedy len bohapusto „vytunelovať“.

roman-soldiers_web-original

Predtým, než rozoberieme otázku jej zániku, sa najskôr pozrieme na jej úspech. Rimania boli nepochybne úspešní, ale ktorý element za to môže najviac? Už osvietenskí vzdelanci (E. Gibbon, Ch. S. de Montesquieu ) tvrdili, že Rím mal skvelú geografickú polohu.

Áno, Rím sa istým spôsobom ocitol v dobrom čase na perfektnom mieste. V priamom susedstve sa vyskytovali dve civilizácie, ktoré mu v začiatkoch výrazne pomohli – Etruskovia (na sever od Ríma) a Gréci (mali kolónie v južnej Itálii). Obe dodali Rímu na začiatku potrebné „know-how“ neustálymi vzájomnými kontaktmi.

Ďalšie „know-how“ dodali ostatné národy Itálie, pretože častými stretmi s nimi Rimania položili základy svojej najväčšej výhody – vojenstva. Rimania zdokonalili vojenstvo, v ktorom slúžili najskôr všetci občania. Istým spôsobom tak rímski vodcovia získali lacnú pracovnú silu pre svoju expanziu. V okolí Ríma sa nachádzali civilizácie, ktoré stačilo len dobyť a získať ich nahromadené poklady, v čom boli „synovia vlčice“ dôslední.

Všetky cesty vedú do Ríma

Rimanom začala byť pôda Itálie čoskoro malá. Tu sa objavil ďalší dôležitý faktor, Rím bol založený pri jednej z najlepších prírodných „diaľnic“ – Stredozemnom mori. Rimania toto more oprávnene nazývali Mare Nostrum – Naše more. Poskytlo im totiž takú logistickú výhodu ako nikomu inému. Ocitli sa uprostred geografickej križovatky (metafora, že všetky cesty vedú do Ríma, má svoje reálne dôvody). Rimanom sa napríklad oplatilo doviezť obilie z Egypta, ako by ho mali voziť z južnej Itálie.

Stredozemné more bolo obklopené veľkými civilizáciami a kultúrami – mocné Kartágo, intelektuálne Grécko, bohatý Egypt či nepoddajná Galia atď. Rímska expanzia sa mohla začať.

Keď sa skúsenosti snúbia s dravosťou

Dokonalé vojenstvo založené na odvedencoch a légie rýchlo prevážané po mori priniesli nohy Rimanov do všetkých kútov Stredomoria. Z ulúpených pokladov Rím bohatol. Napríklad po dobytí Grécka si mohli senátori dovoliť zrušiť väčšinu daní pre rímskych občanov.

Zaujímavosťou je, že základy úspechu „firemnej“ expanzie položila možno len jedna generácia mužov. Chlapi, ktorí na konci 3. storočia pred Kr. druhý raz pokorili severoafrické Kartágo, sčasti ako starí „kmeťovia“, bojovali ešte o niekoľko desaťročí neskôr proti Grékom. Krásna ukážka kombinácie skúseností a dravosti. Ďalšia výhoda Ríma – rešpekt pred skúsenosťami kombinovaný s podporou mladíckej dravosti.

roma_general_web-original

Ako si marketing vybojoval svoje miesto na trhu?

Niekedy sa zdá, akoby bola ríša založená podľa príručky marketingovej literatúry. Je to však skôr naopak. Moderný marketing je z väčšej časti len „odkopírovaná“ organizácia Rímskej ríše a jej armády. Expanzia Rimanov je inšpiráciou dravosti na trhu. No aj niektoré zdanlivo drobné nápady majú svoj staroveký pôvod. Dnes sa napríklad uvažuje, že najlepšie sa riadi firma s 100 až 150 pracovníkmi. Niečo, čo rímski generáli vedeli už dávno. Základnou časťou légie boli centúrie, (stotiny) a miesta ich veliteľov (centurionov) obsadzovali tými najschopnejšími jedincami, pričom ani ich pôvod nebol prekážkou.

Čiže dobré umiestnenie Ríma na trhu, prirodzená infraštruktúra a skvelá organizácia stáli na začiatku úspechu tisícročnej ríše. Nabudúce si povieme, ako tieto faktory spôsobili jej zánik.