Akciové trhy

Wall Street minulý týždeň len stagnoval, keďže silný začiatok americkej kvartálnej podnikovej výsledkovej sezóny, kde väčšina firiem doteraz prekonala konsenzy rastu ziskovosti a tržieb, zatienil odraz výnosov na dlhopisových trhoch. Európa a Japonsko rástli vďaka posilneniu dolára, ktorý stál aj za stratami narýchlo sa rozvíjajúcich trhoch. Jednoducho na trhy sa vkradla nervozita, že inflácia bude pokračovať v raste, a naopak, globálna ekonomika sa spomalí pri ďalšom zvyšovaní sadzieb centrálnymi bankami, čo znamená koniec zlatovlasého scenára, a k tomu treba pripočítať spomalenie tempa rastu ziskovosti a firemných marží. Iste, tento scenár sme signalizovali dávnejšie, nemal by však znamenať pre trhy paniku a akcie by sa mali odraziť a prekonať februárové maximá, keďže pri súčasnom nastavení menovej politiky sú reálne sadzby stále negatívne a rýchle odhady PMI na oboch brehoch Atlantiku naznačujú, že strata momenta ekonomického rastu by nemala byť nijak významná. Celkovo na týždennej báze široký americký index S & P 500 stagnoval pri raste európskeho bluechipsového indexu Euro Stoxx 50 o 0,7 percenta, index MSCI Developed World klesol o 0,2 percenta a MSCI Emerging Markets odovzdal pre spomínané posilnenie dolára až 1,0 percenta.

Dlhopisové trhy

Prvýkrát od januára 2014 sa americký 10-ročný výnos dostal v priebehu minulého týždňa nad trojpercentný level, keď klesá geopolitické napätie, ako aj pravdepodobnosť obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou. Ceny dlhopisov tlačí nadol aj rast cien ropy, ktoré by mohli pomôcť inflácii odraziť sa. Trojpercentná hladina je pritom vnímaná ako silná psychologická bariéra protivetru ekonomického rastu. Psychologická nie, ale reálna podľa nás. Stačilo to však na ovplyvnenie sentimentu na trhoch a na zahatanie rastu akcií. Posun americkej výnosovej krivky nahor následne ovplyvňoval aj ostatné dlhopisové trhy, kde ceny klesali. Až v závere týždňa prišlo k určitej stabilizácii po holubičo prijatom zasadnutí ECB a najmä po tlačovej konferencii jej prezidenta Maria Draghiho, kde síce tvrdil, že vzhľadom na silu ekonomiky má dôveru v dosiahnutie inflačného cieľa, a to napriek tomu, že možno pozorovať znaky spomaľovania dynamiky ekonomického rastu v ostatných týždňoch. No trhy to príliš nepresvedčilo a začínajú špekulovať, že ECB nepríde s oznámením konca kvantitatívneho uvoľňovania v júni, ale možno až v júli, keď chce mať viac času na zistenie, či ostatná strata momenta ekonomického rastu je len prechodného rázu. Celkovo minulý týždeň americký 10-ročný benchmark končil na 2,97 percenta a vymazal všetok rast v prvej polovici týždňa, pričom nemecká „desiatka“ stagnovala na 0,57 percenta a zároveň prišlo k určitému rozšíreniu rizikových prirážok podnikových a emerging dlhopisov.

Komoditné trhy

Zlato minulý týždeň prevažne pokračovalo v prehlbovaní strát, na čom sa podpisujú pokles geopolitického napätia a posilňovanie dolára, v ktorom je žltý kov denominovaný. Pokles ceny len mierne brzdila, paradoxne, nervozita na trhoch z vyšších sadzieb, ktoré by, paradoxne, zlatu nemali priať. Mierne oslabenie dolára na konci týždňa pomohlo zlatu obnoviť časť strát, čo však brzdilo historické stretnutie lídrov Severnej a Južnej Kórey, ktorí diskutovali o odistení napätej situácie v regióne. Zlato celkovo minulý týždeň stratilo 0,9 percenta a kleslo na 1 323 dolárov a striebro kleslo až o 3,6 percenta na 16,5amerického dolára za trójsku uncu. Ropa tiež nadväzovala na výsledky predchádzajúceho týždňa, ale smerom nahor. Špekulácie o čiastočnom uvoľnení amerických sankcií voči Rusku ani slová iránskeho ministra pre energetiku Bija Zanganeha o tom, že OPEC nemusí nutne predĺžiť dohodu o nižšej ťažbe, nakoniec prevážil robustný rast dopytu po rope, ako aj potenciál zvýšenia tlaku USA na Irán. Hneď na druhý deň však ropa zmenila smer po slovách amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyhlásil, že dohodu o iránskom jadrovom programe možno dosiahnuť, čo by vylučovalo nové sankcie voči Teheránu. Obchodníkov pritom tento týždeň nepotešili ani zverejnené americké zásoby, ktoré neočakávane pomerne výrazne vzrástli. V závere týždňa trhy opäť prekvapil Donald Trump a znervóznil trhy, keď napriek predošlým vyhláseniam indikoval, že by predsa len mohol od jadrovej dohody s Iránom odskočiť a opätovne zaviesť sankcie. Ropné benchmarky nakoniec zaznamenali zmiešané výsledky, keď si severomorský Brent pripísal zisk 0,8 percenta na 74,6amerického dolára, zatiaľ čo americký WTI stratil 0,4 percenta na 68,10 amerického dolára za barel.

Devízové trhy

Dolár rovnako ako komodity pokračoval v trende z predchádzajúceho týždňa, keď silnel voči košu hlavných zahraničných mien, a teda aj voči spoločnej mene eurozóny. Ťažil predovšetkým z posunu americkej výnosovej krivky nahor a z obáv z toho, že kým ostatné regióny sveta strácajú ekonomické momentum, USA si držia svižnú dynamiku rastu. Euro zaťažili aj špekulácie, že ECB v júni nemusí oznámiť koniec kvantitatívneho uvoľňovania. To potvrdilo zasadnutie centrálnej banky Európskej únie, keď síce priznáva, že ekonomika solídne napreduje napriek zverejneniu série horších predstihových makrodát, no indikovalo skeptickú náladu pre obavy zo spomaľovania dynamiky ekonomického rastu. Celkovo dolár voči košu hlavných zahraničných mien v minulom týždni zosilnel o 1,3 percenta rovnako ako voči euru, kde vzájomný výmenný kurz klesol k 121,30 dolárového centa.