Akciové trhy

Riziko vypuknutia obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou v minulom týždni klesalo, keď obe strany povedali, že urobia všetko pre to, aby sa vyhli špirále zavádzania protekcionistických opatrení. Americké akciové trhy však napriek tomu ostali pod tlakom. Prvým dôvodom bolo neutíchanie škandálu Facebooku okolo neoprávneného nakladania s používateľskými dátami, čo vytvorilo pesimizmus voči celému technologickému sektoru, ktorý podčiarkla skepsa banky Goldman Sachs ohľadne predajov iPhonov vlajkového produktu Applu a správy, že americký prezident Donald Trump sa chce pozrieť na biznis Amazonu, keď ničí tradičných retailerov. Druhým dôvodom bolo zvýšené geopolitické napätie pre vzájomné vyhostenia ruských a západných diplomatov pre kauzu dvojitého agenta Sergeja Skripaľa. Európske trhy sa mierne nesmelo nadýchli, keď im pomohlo oslabenie eura, ako aj fakt, že technologický sektor nebol natoľko zasiahnutý a ani nemá taký veľký význam a váhu v indexoch na starom kontinente. Celkovo teda na týždennej báze široký americký index S&P 500 stratil 0,7 percenta, pričom široký paneurópsky index Stoxx 600 rástol o 1,4 percenta.

Dlhopisové trhy

Pokračujúca nervozita na akciových trhoch a zvýšená geopolitická nervozita tlačili nadol dlhé konce výnosových kriviek bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov USA či Nemecka. Cenám dlhopisov pomohol aj fakt, že trhy prestávajú hrať na rýchlu normalizáciu menových politík v eurozóne či v USA pre len umiernený rast inflácie. 10-ročný americký výnos tak klesol o 12 bázických bodov na 2,75 percenta, pričom nemecký s rovnakou lehotou splatnosti sa dostal pod 0,5 percenta.

Komoditné trhy

Zlato sa začiatkom týždňa posunulo na päťtýždňové maximá nad 1 350 dolárov; naďalej totiž pretrvávalo isté politické napätie, keď sa novým poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť stal John Bolton, ktorý napríklad podporoval americkú inváziu do Iraku. Okrem toho politickú aj zahraničnú scénu ťažila kauza otravy bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a tiež napätie medzi USA a Čínou ohľadom zavádzania protekcionistických opatrení v zahraničnom obchode. To však postupne vädlo, keďže obe strany začali medzi sebou diskusiu, a následne sa odrazil aj dolár, výsledkom čoho bol pokles zlata pod 1 330 dolárov a týždenná strata na úrovni presahujúcej 1,5 percenta. Ropa odštartovala posledný marcový týždeň miernou korekciou solídneho zisku predošlého týždňa, ktorý jej pomohol sa posunúť na takmer trojročné maximá. Ďalší zisk ponúkli informácie, že Saudská Arábia chce 10- až 20-ročnú dohodu s členmi OPEC a ďalšími krajinami ohľadom obmedzenej produkcie. Zisk si však ropa neudržala, keď sa obchodníkom pripomenula rastúca ťažba v USA, ako aj neočakávaný rast tamojších zásob. Ropný benchmark Brent zoslabol o 0,3 percenta na 69,5 dolára a WTI zoslablo o 1,4 percenta na 64,5 amerického dolára za trójsku uncu.

Devízové trhy

Dolár sa hneď začiatkom týždňa dostal pod predajný tlak, keď sa na trhoch objavovali špekulácie, že USA aj Čína chcú zabrániť obchodnej vojne. Časť strát sa doláru podarilo vymazať, keď prevážili argumenty, že ECB bude v uťahovaní monetárnej politiky len veľmi opatrná, a teda pomalá. Dolár pokračoval v posilňovaní, k čomu mu pomohla revízia rastu hrubého domáceho produktu USA za štvrtý kvartál nahor na 2,9 percenta anualizovane. Okrem toho sa objavili aj špekulácie, že ECB by nemusela ukončiť program kvantitatívneho uvoľňovania ani v septembri. Americký dolár tak voči spoločnej mene eurozóny zosilnel o približne dve desatiny percenta a menový pár sa obchodoval za 123,2 dolárového centa. Dolár pomerne slušne zosilnel voči košu hlavných zahraničných mien potom, čo sa odrazil z jedenapolmesačného minima.